Vianočné tradície v krajinách Európskej Únie

Vianoce patria k najkrajším sviatkom roka. Nie všade sa oslavujú rovnako. Každá krajina EÚ si zachováva vlastné tradície a zvyky. Nie všade rozdáva darčeky Ježiško, nie všade sa na Štedrý večer pripravuje kapustnica a kapor.  Prianie: „Veselé Vianoce!“ znie v každej z nich inak.
Chcete poznať ako?
Zároveň vám predstavím vianočné menu u nás aj vo svete!
   

Slovenská republika- „Veselé Vianoce!“

Každá gazdinka má svoj vlastný štýl varenia, a to sa týka aj prípravy vianočného menu.

Na západnom Slovensku na podáva kapustnica s hubami, bez mäsa,  so smotanou i sušenými slivkami. Typickou v niektorých rodinách je tiež rybacia polievka. Ako druhý hlavný chod na západe našej krajiny nájdeme vyprážaného kapra a rybie filé. Ryba sa najčastejšie podáva so zemiakovým majonézovým šalátom.

Väčšina Stredoslovákov je verná tradičnej vianočnej kapustnici s hríbami, no kde-tu nájdeme aj rybaciu, či hríbovú, hrachovú polievku. Nesmie v nej chýbať údené kolienko alebo klobása. Ako druhý chod nasleduje vyprážaný kapor, rybie filé, alebo klasika – vianočné rezne s majonézovým šalátom, či opekanými zemiakmi.  Ryba či rezne však nie sú všade. Na Turci môžeme nájsť na štedrovečernom stole napríklad aj pečenú hus alebo kačicu a opekance s makom, či orechami.

Na východnom Slovensku  je najčastejšie pripravovanou  vianočnou polievkou klasická kapustnica s hubami a klobásou. Môže byť ochutená paradajkovým pretlakom a ryžou. Druhým jedlom býva ryba so zemiakovým šalátom, rezne, no aj zajačina alebo morka s kapustou. Výnimkou tiež nie sú pirohy s bryndzou, cibuľou, zemiakmi a syrom, lokše s makom, opekance s tvarohom a maslom alebo bobáľky (pupáčiky) na sladko. Chodov na štedrovečernom stole teda býva viac, u niekoho aj päť, šesť.

  Česká republika-  „Veselé Vánoce!“

Vianočné sviatky sú sviatkami detí a rodiny. Štedrý deň je dňom splnených želaní. Tým, ktorí sa po celý deň pôstili sa zjaví zlaté prasiatko. Darčeky pod vianočný stromček nosí Ježíšek a rozbaľujú sa po štedrovečernej večeri. Tradičné štedrovečerné menu sa skladá z rybacej polievky, vyprážaného kapra a zemiakového šalátu.

  Maďarsko- “Kellemes Karácsonyi Unnepeket!”

Medzi Maďarmi patria Vianoce po stáročia k najvýznamnejším sviatkom v roku. Je to aj preto, že v druhý sviatok vianočný si pripomínajú Svätého Štefana, patróna a zakladateľa Maďarska. Vianoce sú nielen cirkevným, ale i celonárodným sviatkom.

Na Štedrý deň, by preto podľa starodávnych maďarských zvykov nikto nemal byť celkom sám. V minulosti preto do rodín k bohato prestretému stolu pozývali i chudobných žobrákov a tulákov. Oslava Vianoc v Maďarsku má prakticky rovnaké tradície ako u nás. Darčeky nosí Ježiško pod vianočný stromček. Ale na rozdiel od nás si ich rozbaľujú už pred Štedrou večerou.

Na maďarských stoloch nesmie chýbať kapustnica, hríbová polievka s klobásou alebo halászlé (rybacia polievka), vyprážaný kapor alebo zubáč. Vo väčšine maďarských rodín začínajú však Vianoce pečením tradičného svätoštefánskeho koláča, ktorý sa v prvú adventnú nedeľu položí na okraj stola a musí tam vydržať až do Troch kráľov.

 

Dánsko-„Glaedelig Jul!“

Vianočné obdobie nazývajú Dáni „Oslavou sviečok“. Zapaľujú ich všade: na adventnom venci, kde štyri sviece symbolizujú štyri obdobia ľudského života (detstvo, mladosť, dospelosť a starobu), na vianočných stromčekoch, na oknách, pri dverách i v kostoloch. V počte zapálených sviec sú Dáni na prvom mieste na obyvateľa na svete.

Na štedrovečernom stole Dánov dominuje husacina, kačacina, bravčové pečené s červenou kapustou, teplá šunka, okorenená treska s reďkovkou a horúca ryža poliata studeným mliekom,. Ako dezert sladký ryžový nákyp so zapečenou mandľou.

Poľsko-“Wesolych Swiat Bozego Narodzenia!”

Oslava Vianoc je prakticky rovnaká ako u nás. Gazdiné pečú vianočné sladkosti a varia dvanásť tradičných pokrmov. Obľúbenou úlohou detí na Štedrý deň je vyzeranie prvej hviezdičky na oblohe – biblickej betlehemskej hviezdy (Gwiazdky). Keď sa objaví, prichádza s ňou znamenie, že rodina si môže zasadnúť k štedrovečernému stolu. Niektorí veria, že hviezda prináša i darčeky, ale väčšina verí, že ich pod stromček nosí Ježiško.

Podáva sa barszcz (boršč). Je to vývar z údeného mäsa, cvikle a podáva sa s nokmi. Inde sa ako polievka podáva hríbovica, či rybacia alebo hrachová polievka. Dominantným hlavným chodom sú ryby (v sladkej omáčke so slivkami) a víno.

Čoraz častejšie sa však na stoloch objavuje pečený moriak. Tradičným vianočným pokrmom je podlhovastý biely chlieb, špeciálne pripravený pre štedrovečerný stôl a makové „pupáky“ osladené mliekom, cukrom alebo medovou vodou s hrozienkami.

  Francúzsko-“Joyeux Noel!”

Vo Francúzsku je dobrým vianočným duchom Pére Noel (Otec Vianoc). Chodí vždy v bielom, darčeky dáva deťom do topánok a čižiem, alebo ich necháva za kachľami či pri kozube.

Vianočná nádielka darčekov sa koná ako u nás na Štedrý deň večer. Vianoce sú predovšetkým rodinným sviatkom. Na Štedrý deň navštevujú Francúzi svojich rodičov, príbuzných a známych, pijú víno a calvados (jablčnú pálenku) a rozdávajú si navzájom darčeky.

Národ gurmánov nezaprie svoju tradíciu ani v bohatosti a pestrosti štedrovečerného stola. Slávnostné menu ponúka plnenú morku alebo hus a kačaciu pečienku. Nesmie chýbať ani údený losos, langusty, ustrice, slimáky, opečená slanina, bagety či žabie stehienka. V sladkostiach sú však Francúzi oveľa rozvážnejší. Po minimálne štvorhodinovej večeri sa podáva jediný tradičný dezert - čokoládová roláda. Výnimkou je len Provensálsko, kde sa ponúka tradične 13 dezertov vrátane čerstvého a sušeného ovocia.


  Estónsko-„Roomsaid Joulu Puhi!“

Pre Estóncov sú Vianoce zmesou tradičných, moderných,  ale i náboženských tradícií. K zaujímavým tradíciám patrí napríklad vytváranie vianočnej koruny, ktorá pripomína kostolné lustre. Každý rok na Štedrý deň estónsky prezident vyhlási tzv. Vianočný mier a vyzve obyvateľov, aby hodovali .Na vianočnom stole Estóncov nesmie chýbať pečená hus alebo morka s jablkami. Ako dezert sa podávajú vianočné koláčiky posypané kakaom a škoricou – Pipparkogid.

Španielsko-“Feliz Navidad!”

Oslavy Vianoc prebiehajú v znamení spevu, hudby a tanca. Obľúbenou súčasťou vianočných osláv sú tzv. representacion, živé obrazy betlehemov pred kostolmi  Na Štedrý deň sa v Španielsku tradične schádzajú rodiny v dome rodičov. Jeden rok u rodičov ženy, druhý u rodičov muža.  Zvykom je, že najmenší člen rodiny presne o polnoci položí Ježiška do jasličiek. Ešte i dnes chodí množstvo Španielov na polnočnú omšu. Darčeky roznášajú na Štedrý deň Traja králi.  Tie skutočné “vianočné darčeky” sa v Španielsku rozdávajú až na Troch kráľov. Ľudia sa obdarúvajú prútenými košmi plnými všakovakých vianočných darčekov, exotického i domáceho ovocia a archívneho vína. Nádielka sa nečaká pod stromčekom, ale dáva sa do topánok.

Na Štedrý večer sa ako hlavný chod podáva baranie, jahňacie alebo kozľacie mäso s množstvom zeleniny, ovocia a vínom. Nesmú chýbať sladké múčniky a zákusky. Obľúbenou vianočnou pochúťkou sú olejové a maslové placky, omelety a citrónová torta s kandizovaným ovocím.

Veľká Británia- “Merry Christmas!” (Anglicko)
                             “Nolla Chridheil Huibh!” (Škótsko)
                             “Nadolig Llawen!” (Wales)

Pôvodne boli Vianoce  jedným veľkým karnevalom. V Británii je hlavným vianočným sviatkom 25. december. Ich dávnym zvykom je vystavovať vianočné pohľadnice na rímsu kozubu. Častý je rovnako zvyk pobozkať sa pod vetvičkou imela. Santa Claus, teda nie Ježiško ,  prichádza v noci z 24. na 25. decembra a vstupuje do domu komínom kozubu, aby deťom naplnil ich pančuchy. Darčeky rozbaľujú 25. decembra ráno. Vo Veľkej Británii vznikla dnešná podoba vianočnej pohľadnice, vlastnoručne vyrobenej J. C. Horsleyom (viď obrázok nižšie) v roku 1843. Podľa historických prameňov vzniklo prvé tlačové vianočné prianie v roku 1846. K výraznému rozšíreniu tohto zvyku aj do iných európskych krajín došlo v priebehu 19. storočia a tento zvyk sa rozšíril prakticky do celého sveta.
 

Na vianočnú večeru (25. decembra) sa podáva plnená sliepka, hus alebo moriak a ako dezert špeciálny dlho pripravovaný vianočný puding.

Či už oslavujete Vianoce vo Francúzsku, Španielsku alebo Dánsku, „Duch Vianoc“ je prítomný všade v tento jedinečný deň v roku. Nezáleží na tom kde ste, čo jete na štedrovečernú večeru, alebo na vašich zvykoch a tradíciách, ale na tom s kým ste a ako ich dokážete stráviť  v kruhu tých najbližších. Práve toto robí Vianoce tými pravými  a v mysli nám utkvejú ako neopakovateľný deň v roku. Preto vám chcem v mene celej redakcie zaželať príjemné prežitie vianočných sviatkov v kruhu rodiny.

Šťastné a Veselé!

Comment Stream