Grécky ostrov Kréta

Kréta sa nachádza približne 160 km juhovýchodne od Peloponézu. Jej rozloha je 8 336 km² a tiahne sa v dĺžke 260 km v smere východ-západ. V najširšom mieste meria ostrov 60 km, v najužšom, pri meste Ierapetra, Ιεράπετρα, je široký 12 km. Pobrežie Kréty meria 1 046 km. Serverné brehy ostrova obmýva Krétske more (Κρητικό Πέλαγος), južnú časť Líbyjské more (Λιβυκό Πέλαγος). More pri západnom pobreží sa nazýva Myrtónske (Μυρτώο πέλαγος) a pri východnom Karpatské (Καρπάθιο πέλαγος). Ostrov je veľmi hornatý, tvorený najmä vápencom a je súčasťou (sčasti podmorského) horského pásma Heleníd tiahnuceho sa od Peloponézu cez Karpathos a Rodos po Malú Áziu, kde nadväzuje na Tauridy. Geologicky tvorí ostrovný oblúk, ktorý sa nachádza severne od subdukčnej zóny. Oblasť ostrova (ako aj celé Egejské more) má vysokú seizmicitu. Na severe klesá ostrov do mora pozvoľnejšie ako jeho južná strana.

Dejiny Kréty

Prví obyvatelia Kréty boli tzv. Minójčania, ktorí nepatrili medzi grécke kmene. Mali vyspelé písmo a palácovú kultúru. Minójčania obchodovali s okolitým Stredomorím a tiež s gréckymi Mykénčanmi, ale okolo r. 1450 pred Kr. sa ich civilizácia zrútila. Stalo sa tak pravdepodobne kvôli výbuchu sopky na ostrove Thira, ktorá potom vyvolala tsunami. Po tejto katastrofe, ktorá mala ďalekosiahly dopad na ekonomiku celého ostrova, sa krétsky svet zrútil. Predpokladá sa, že na Kréte sa usadzovali mykénski Gréci, ktorí tu naďalej používali minojské písmo na zápis gréčtiny. Mykénčanov však vytlačili ďalšie Grécke kmene. Bojovný grécky kmeň Dórov obsadil Krétu a usadil sa tu. Od vtedy sa stáva Kréta ostrovom obývaným Grékmi. Kréta sa v klasickej dobe stáva málovýznamným gréckym štátom a vďaka svojej vzdialenej polohe sa vyvíja pomerne separovane od ostatných gréckych krajín. V r. 88 pred Kr. Mithridates VI., kráľ Pontu a nepriateľ Rimanov dobyl Knóssos a tak Rimania poslali na Krétu tri légie, ktoré si ostrov podmanili. Od roku 69 pred Kr. mali nad ostrovom kontrolu Rimania. Počas cisárstva patrila Kréta do senátnych provincií, s hlavným mestom v Gortyne. Gortyna sa stala najväčším krétskym mestom. Ostrov prežil pokojné obdobie rímskej nadvlády. Rozprávalo sa tu dórskym nárečím starogréčtiny. Cisár Diocletianus koncom 3. storočia Krétu pričlenil do balkánskej diecézy Moesiae. Na ostrove sa šírilo kresťanstvo a upevnilo sa v r. 313, kedy cisár Constantinus kresťanstvo povolil vyznávať. Po r. 395 sa Rímska ríša rozdelila a Kréta pripadla Východnému (Byzantskému) impériu.

Turistika

Comment Stream