Vianočné tradície a zvyky v krajinách EÚ

BELGICKO

1.Deti veriacich rodičov čakajú na Vianoce Svätého Mikuláša. V súčasnosti sa ale v mnohých rodinách objavuje v prvý sviatok vianočný i Santa Klaus. Popoludní sa tradične Belgičania chodia korčuľovať na zamrznuté kanály. Ak vôbec zamrznú. V čase Vianoc sa organizuje Vianočný pivný festival v Essene, na ktorom sa podávajú zimné druhy piva a Festival ľadových sôch v Bruggách.

2.Na Štedrý deň ráno pečú špeciálny chlieb cougnou alebo cougnoulle, ktorý má tvar jahniatka.

3.„Vrolijk Kerstfeest!“ (po flámsky)

„Joyeux Noel!“ (po francúzsky)

BULHARSKO

1.Vianočné sviatky sa slávia až do Troch kráľov. Vianočné darčeky rozdáva Dedo Koledav noci zo Štedrého dňa na prvý sviatok vianočný. Darčeky sa ale rozdávajú aj na Troch kráľov. V žiadnej bulharskej rodine nechýba vianočný stromček.

2.Tradičné vianočné menu na Štedrý večer sa skladá z piatich až siedmich bezmäsitých jedál. Ich základom je šošovica, fazuľa, ryža a kapusta. Zo sladkého kysnutého cesta sa pečú kruhovité koláče podobné našim štrúdľam. Je v nich tvaroh, syr a vajcia a volajú ich banica.

3.„Čestita koleda!“

ČESKÁ REPUBLIKA

1.Vianočné sviatky sú sviatkami detí a rodiny. Štedrý deň je dňom splnených želaní. Tým, ktorí sa po celý deň pôstili sa zjaví zlaté prasiatko. Darčeky pod vianočný stromček nosí Ježíšek a rozbaľujú sa po štedrovečernej večeri.

2.Tradičné štedrovečerné menu sa skladá z rybacej polievky, z vyprážaného kapra a zemiakového šalátu.

3.„Veselé Vánoce!“


DÁNSKO

1.Vianočné obdobie nazývajú Dáni „Oslavou sviečok“. Zapaľujú ich všade: na adventnom venci, kde štyri sviece symbolizujú štyri obdobia ľudského života (detstvo, mladosť, dospelosť a starobu), na vianočných stromčekoch, na oknách, pri dverách i v kostoloch. V počte zapálených sviec sú Dáni na prvom mieste na obyvateľa na svete. Vianočné darčeky deťom v krajine rozprávkára Hansa Christiana Andersena nosí záhadný „vianočný posol“. Zaklope na dvere a každému dá špeciálny darček: kyticu slamienok, otep sena, obrovskú štatuľu alebo balík zabalený aspoň v dvadsiatich vrstvách vianočného papiera. Prekvapenie je skryté a každý sa zapotí, kým si ho nájde. Darčeky Dáni nakupujú s veľkým predstihom a robia z nich veľké tajnosti. Čím väčšie je prekvapenie, tým šťastnejšia budúcnosť obdarovaného čaká.

2.Na štedrovečernom stole Dánov dominuje husacina, kačacina, bravčové pečené s červenou kapustou, teplá šunka, okorenená treska s reďkovkou a horúca ryža poliata studeným mliekom, pivný a pšeničný chlieb a ako dezert sladký ryžový nákyp so zapečenou mandľou. Kto ju nájde, dostane špeciálny darček – tzv. „Julemand“.

3.„Glaedelig Jul!“

VEĽKÁ BRITÁNIA

1.Pôvodne boli Vianoce na Ostrovoch jedným veľkým karnevalom. Potom puritáni premenili Vianoce na sviatky rodiny za zatvorenými dvermi. Vianoce vo Veľkej británii sa začínajú prvým adventným dňom a končia sa na Troch kráľov, kedy anglická kráľovná na pamiatku jej daru obetovala na oltár kráľovskej kaplnky v palace Saint-James zlato, kadidlo a myrhu, ktoré od nej slávnostne prevzal londýnsky biskup anglikánskej cirkvi. V Británii je hlavným vianočným sviatkom 25. december. Ich dávnym zvykom je vystavovať vianočné pohľadnice na rímsu kozubu. Častý je rovnako zvyk pobozkať sa pod vetvičkou imela. Santa Claus, teda nie Ježiško ako u nás, prichádza v noci z 24. na 25. decembra a vstupuje do domu komínom kozubu, aby deťom naplnil ich pančuchy. Väčšinou v nich nájdu od neho sladkosti. Veľké darčeky rozbaľujú až potom, 25. decembra ráno. Zvyk zdobenia vianočných stromčekov sa z kontinentu preniesol I do Veľkej Británie a spolu s protestantskou vierou bol prijatý. Angličanom patrí ešte jedno prvenstvo. U nich vznikla dnešná podoba vianočnej pohľadnice, vlastnoručne vyrobenej J. C. Horsleyom v roku 1843. Podľa historických prameňov vzniklo prvé tlačové vianočné prianie v roku 1846. K výraznému rozšíreniu tohto zvyku aj do iných európskych krajín došlo v priebehu 19. storočia a tento zvyk sa rozšíril prakticky do celého civilizovaného sveta.

2.Na vianočnú večeru (25. decembra) sa podáva plnená sliepka, hus alebo moriak a ako dezert špeciálny dlho pripravovaný vianočný puding.

3.“Merry Christmas!” (Anglicko)

“Nolla Chridheil Huibh!” (Škótsko)

“Nadolig Llawen!” (Wales)

TALIANSKO

1.V talianskych mestách nepanuje štedrovečerná nálada, akú poznáme z našich miest. Ulice kypia zdanlivo všedným životom. Hlbokým zážitkom je však polnočná omša vo Vatikáne v slávnej Bazilike Svätého Petra. Vianočné sviatky prakticky začínajú až v prvý deň vianočný obedom po slávnostnom pápežovom požehnaní Urbi et Orbi. Talianske deti deti nepoznajú ako slovenské rozbaľovanie darčekov po Štedrej večeri. Nepoznajú ani tradičného velebného dedka, či už v podobe Ježiška alebo Santa Klausa, ktorý im donáša darčeky. Tejto úlohy sa totiž v Taliansku zhosťuje jediná žena v takejto roli – trojkráľová čarodejnica, ktorá je stará a škaredá a hovoria jej La Befana. Darčeky roznáša až 7. januára.

2.Na slávnostnom vianočnom stole v Taliansku je zvyčajne pečené jahňa alebo moriak.Zo sladkostí nechýbajú datle či figy s rôznymi náplňami ale tiež miestna podoba vianočky – panettone.

3.“Buone Feste Natalizie!”

SLOVENSKO

1. Vianociam patria v hierarchii sviatkov prvé miesto medzi rodinnými sviatkami. Pri vianočnom stole sa schádza zvyčajne celá rodina a darčeky pod stromček nosí Ježiško po štedrovečernej večeri. K oslave Vianoc patrí spievanie kolied, polnočná omša na Štedrý deň, betlehemy v uliciach miest.

2.Základom slávnostnej večere je kapustnica s hríbami, niekde i s klobásou a údeným mäsom. V niektorých krajoch fazuľová, hrachová či hríbová polievka. Po nej ide zvyčajne ryba (vyprážaný kapor) so zemiakovým šalátom, žemľovka s makom či orechami. Na stole nesmie chýbať cesnak, jabĺčka, orechy, medovníky, vianočné oplátky.

3.“Veselé Vianoce!”

CYPRUS

1.Vianočné sviatky sa na Cypre slávia od 24. decembra do Troch kráľov. V týchto dvanástich dňoch v roku prichádzajú akýsi zlí duchovia známi ako „kalikantzari“.Darčeky deťom na Cypre rozdáva až na Nový rok ráno Ai – Vasilis. Podľa legendy požehná koláč (Vasilopitu) s mincou uprostred a vypije pohár vína, ktorý gazdiná položila pod stromček.

2.Keď ráno deti nájdu darčeky, každý z nich zje kus Vasilopitu – Ai - Vasilisovej torty. Kto vo svojom kúsku torty nájde mincu, bude mať po celý nový rok šťastie. Na štedrovečernom stole nesmie chýbať bravčové pečené mäso. Považujú ho za sväté a sviatočné jedlo.

3.„Kala Chrostouyenna!“ (po grécky)

„Noeliniz Ve Yeni Yiliniz Kutlu Olsun!“ (po turecky)

ESTÓNSKO

1.Pre Estóncov sú Vianoce zmesou tradičných, moderných, sekulárnych ale i náboženských tradícií. Sú oslavou narodenia Ježiška, ale oslavou zimného slnovratu, ktorý začína adventom. K zaujímavým tradíciám patrí napríklad vytváranie vianočnej koruny, ktorá pripomína kostolné lustre. Každý rok na Štedrý deň estónsky prezident vyhlási tzv. Vianočný mier a vyzve obyvateľov, aby hodovali. Vianočný mier sa vyhlasuje v Estónsku už 350 rokov ešte na základe nariadenia niekdajšej spoločnej švédskej kráľovnej Kristíny.

2.Na vianočnom stole Estóncov nesmie chýbať pečená hus alebo morka s jablkami. Ako dezert sa podávajú vianočné koláčiky posypané kakaom a škoricou – Pipparkogid.

3.„Roomsaid Joulu Puhi!“

FÍNSKO

1.Fíni sú presvedčení, že ich krajina je pravlasťou Santa Klausa, ktorý od nich roznáša darčeky po celom svete. Vianoce sú pre nich aj veľkou slávnosťou vianočného stromčeka gigantických rozmerov, okolo ktorého sa hrajú deti, tancujú a spoločne radujú z darčekov.

2.Vianočnému stolu dominujú pečené husi a moriaky.

3.„Hauskaa Joulua!“

LUXEMBURSKO

1.Už koncom novembra môžete stretnúť v uliciach luxemburských miest a dedín Mikuláša, ktorému tu hovoria Kleeschen. Ale i jeho opak – Housekera (čiže Čierneho Petra). Na Mikuláša obdarúvajú deti drobnými darčekmi. Veľké darčeky potom dostávajú luxemburské deti a dospelý na Vianoce a prináša ich Ježiško. V predvianočnom čase sa ulice osvetľujú a zdobia svietiacimi vianočnými stromčekami.

2.V predvianočných uliciach rozvoniava varené víno s klinčekmi, špeciálna polievka s údeninou a tradičné palacinky (crépes). Keďže v Luxembursku sú Vianoce rodinným a religióznym sviatkom, k stolu sa schádza celá rodina. A pochutnáva si na typicky zimnom jedle, ktorým je čierny pudding so zemiakovou kašou a jablčnou omáčkou.

3..“Déi Bescht Wensch!”

MALTA

1.Kým na Vianoce zvyčajne strednú a severnú Európu pokrýva sneh, na Malte je príjemne teplo. Preto sem radi prídu vianocovať i turisti Druhým dôvodom, ktorý ich sem okrem tepla priťahuje sú tradičné oslavy Vianoc Malťanmi v tejto silne katolíckej krajine. V uliciach preto nechýbajú betlehemy, koledy. Úplne jedinečný zážitok prináša omša s vianočnými koledami, ktorá sa koná vo sviečkami osvetlenej katedrále St John´s Co-Cathedral vo Valette.

2.Maltskú kuchyňu ovplyvnila koloniálna nadvláda Britov. Preto aj na ich vianočnom stole dominuje pečený moriak a pudding.

3.“Il-Milied It-Taijeb!”

POĽSKO

1.Poľské Vianoce sa odlišujú od tých našich jednou tradíciou - na štedrovečernom stole je o jeden príbor navyše pre náhodného návštevníka alebo hladného pútnika. Keď sa potom na oblohe objaví prvá hviezda, sadajú si k stolu. Pán domu rozdáva oblátky a podáva sa dvanásť chodov symbolizujúcich 12 mesiacov v roku. Hlavný chod - rybu vystriedal pečený moriak a rybaciu polievku nahradil boršč z červenej repy alebo kapustnice s hríbmi. Tradičným vianočným pokrmom sú tiež makové pupáky.

2. “Wesolych Swiat Bozego Narodzenia!”

PORTUGALSKO

1.Portugalci majú svoj sviatok zvaný consoda, ktorý sa slávi na Štedrý deň ráno. Na stôl prestierajú taniere pre duše zosnulých a servírujú im jedlo. Veria, že tento skutok imv ďalšom roku prinesie šťastie. Oslavy Vianoc sú spojené so silným náboženským vyznaním Portugalcov. Zaujímavé je, že Štedrý deň je v Portugalsku pracovným dňom. Jediným dňom pracovného pokoja je Prvý sviatok vianočný. Darčeky rozdáva Ježiškosíce na Štedrý deň, ale až neskoro večer. Deti majú za úlohu nájsť ukryté darčeky za komínom alebo v kozuboch. Pred Vianocami I počas nich sú na uliciach vystavené betlehemy. Kvetináče sú ozdobené pšenicou, kukuricou alebo jačmeňom – symbolmi bohatej úrody.

2.Tradičnám vianočným jedlom je treska, ktorá je zároveň portugalským národným jedlom. Kupujú ju sušenú a pred spracovaním ju máčajú niekoľko dní vo vode. Typickým vianočným dezertom je kráľov koláč “Bolo-Rei”. Chuťovo v ňom dominuje cukrová poleva a kúsky kandizovaného ovocia. Na Madeire tento koláč nahrádza Bolo de Mel a podobá sa na medovník s mandľami.

3.Feliz Natal!”

BULHARSKO

1.Na Vianoce nesmie chýbať v izbe bulharskej rodine stromček a slama, ktorá má pripomínať chudobu chlieva, kde prišiel na svet malý Ježiško. Zaujímavosťou je, že darčeky tu rozdáva dedo Koleda a tradičných vianočných jedlom je bravčové mäso, šošovica, fazuľa, ryža a kapusta.

2.„Čestita koleda!“

Comment Stream