Fínske školstvo a jeho tajomstvo úspechu

Fínsky vzdelávací systém si získal pozornosť verejnosti po uverejnení prvých výsledkov medzinárodného testovania PISA ( Programmer for International Student Assess-ment). Ide o testovanie 15-ročných žiakov z krajín OECD (Organisation for Economic Co-operation and Development) zamerané na znalosti z matematiky, vedy a na schopnosť čítať s porozumením. A práve výsledky fínskych žiakov na tomto preverovaní boli a naďalej aj zostávajú excelentné. Fínski tínedžeri sa v troch meraniach za sebou (2000,2003 a 2006) umiestnili vždy na prvom miesto a v ďalších rokoch sa zaradili medzi desiatku najlepších. Jedinými konkurentmi Fínov sú študenti Číni, Singapúru, Južnej Kórey či Japonska.

Krajiny OECD a ostatné štáty zúčastňujúce sa testovania PISA

Ako to tí Fíni robia? Ako to, že fínske deti vedia najlepšie s pomedzi európskych krajín čítať s porozumením, počítať a ovládajú aj zákonitosti prírody? V takom odľahlom, severnom kúte Európy, po toľkých rokoch strávených pod nátlakom Sovietského zväzu a s takým nezrozumiteľným jazykom! Aké asi musia mať Fíni školstvo, učiteľov či ako musia ich rodičia premýšľať o škole a vzdelávaní, že to ich deťom tak v škole ide?

Ale vari ta najdôležitejšia otázka znie: „Mohli by sme sa fínskym vzdelávacím systémom inšpirovať a niečo sa od Fínov ohľadom riadenia školstva priučiť?“

Fínske školstvo dnes

V 70. a 90. rokoch 20. storočia prebehli vo Fínsku obrovské reformy vzdelávania, vďaka ktorým dnes pri porovnávaní vedomostných úrovní krajín, dosahuje Fínsko úspechy. Tento nový typ školstva je postavený na ideách pluralizmu, pragmatizmu a rovnosti. Deti sú vedené k mysleniu, a sebadôvere tak, aby si boli schopní poradiť v rôznych situáciách a v rôznych kultúrnych kontextoch.

Po tridsiatich rokoch zavedenia do praxe 66 % dospelých obyvateľov Fínska hodnotí ich dnešný školský systém ako plne rozvíjajúci vedomosti a zručnosti žiakov. Efektívnosť tohto spôsobu vzdelávania oceňujú aj mladí Fíni. Až 95 % mladých ľudí vo veku 15-29 rokov hodnotí vzdelávanie ako veľmi významné a neoceniteľné pre získanie dobrej práce.

Vzdelanie ako cesta k spokojnej a udržateľnej budúcnosti

Základné vlastnosti fínskeho školstva/ alebo ako sa fínske školstvo odlišuje od toho nášho

  • Efektívna predškolská dochádzka- Povinná školská dochádzka vo Fínsku oficiálne začína základnou školou. Pred základnou školou však môže dieťa absolvovať jeden rok v prípravnej škole, ktorá trvá 4 hodiny denne. Tá je ale nepovinná, no využíva ju až 99,8% detí. Do základnej školy dieťa nastupuje vo veku 7 rokov.
  • Bezplatné vzdelanie- Fínsko patrí medzi krajiny, ktoré dávajú najviac verejných financii (až 6% HDP) na vzdelanie. Na financovaní sa podieľajú samosprávy, ktoré sú povinné zabezpečiť bezplatné vzdelanie deťom žijúcim v danej lokalite. A preto základné, stredné dokonca i vysokoškolské štúdium je bezplatné. Súkromné školy (cirkevné a wardorfské) nesmú vyberať školné a musia svojim žiakom poskytovať rovnaké sociálne výhody ako verejné školy. Štát taktiež poskytuje žiakom zadarmo obedy, učebnice, školské pomôcky, internátne ubytovanie, doučovanie, zdravotné služby a študentom zo vzdialenejších oblastí i dopravu.   
  • Voľnosť- Vo veľa krajinách akoby učiteľ stelesnoval 'nekompetentného hlupáka', ktorý dokáže fungovať len na základe dlhočizných a podrobných nariadení úradníkov. V tejto veci je však Fínsko napred. Fíni si už dávno uvedomili, že centrálne riadenie síce môže zabezpečiť určitý štandard, ale vysokú kvalitu môžu dosiahnuť iba odborníci pôsobiaci na školách. A ak sa teda predpokladá, že učitelia sú vo svojej práci skúsenný a kvalifikovaní, je lepšie nechať podrobnosti a riadenie  na nich.
    Od roku 1994 teda fínske školy sami rozhodujú o tom, akým spôsobom budú svojich žiakov vzdelávať. Môžu si zostaviť vlastné osnovy. Môžu si vybrať, aké učebnice budú používať alebo, že nebudú používať žiadne. Taktiež si môžu zvoliť, či budú známkovať alebo nie. Školy si sami rozhodujú o výbere zamestnancov aj o počte žiakov v jednej triede. Neexistuje žiadna školská inšpekcia, ani štátne skúšky. Štát určuje minimum učiva, ktoré musia žiaci ovládať a ďalej necháva učiteľom vo vzdelávaní novej generácie voľnú ruku.    
  • Voliteľnosť predmetov- Základná škola vo Fínsku trvá 9 rokov. Keďže niektorí žiaci po jej ukončení nie sú rozhodnutí, kde pokračovať, môžu na základnej škole zostať ešte jeden rok navyše a zapísať sa do dobrovoľnej 10. triedy. Voliteľné predmety pre žiakov už na základnej škole tvoria približne 20%. Po základnej škole nasleduje gymnázium alebo stredná odborná škola, ktoré trvajú 3-4 roky. Štúdium na gymnáziu je ukončené maturitnou skúškou. Povinná je skúška z rodného jazyka plus ďalšie tri predmety. Je možné maturovať aj z väčšieho počtu predmetov – horná hranica nie je stanovená. Tieto skúšky sa nerobia všetky spolu. Dvakrát za rok je „skúškové obdobie“, kedy študent môže robiť maturitnú skúšku z jedného alebo viacerých predmetov. Najneskôr na záver tretieho roka štúdia musí ukončiť celú maturitu.
    Na strednej škole si žiak môže do istej miery stanoviť vlastný študijný plán. Školský rok je rozdelený na zhruba 5 častí. Začiatkom každej časti vedenie školy vytvorí niekoľko rozvrhov hodín a každý žiak si vyberie niektorý z nich. Znamená to, že študent môže venovať viac času svojmu obľúbenému predmetu, ale nemôže si zostaviť svoj rozvrh tak, že bude pozostávať len s jeho obľúbených predmetov.
  • Povzbudivé hodnotenie - Fínske školy majú príležitosť skúšať rôzne modely fungovania školstva a vymieňať si skúsenosti. Väčšina základných škôl žiakov okrem posledných dvoch ročníkov, kedy je to zo zákona povinné, neznámkuje. Fíni sú presvedčení, že zlá známka väčšinou žiaka nemotivuje k vyššiemu výkonu, ale práve naopak,  znechutí ho.To však neznamená, že výkony žiakov nie sú sledované. Hodnotenie je síce písomné a sústredené len na silné stránky žiaka, ale ak je jeho výkon v predmete slabý, dostane z daného predmetu hodiny navyše. V 8. a 9. ročníku sú žiaci známkovaní známkami od 4 po 10 pričom 10 je výborný a 4-nedostatočný. Tieto známky sú neskôr uplatňované na príjmacích skúškach na stredné školy.
  • Učia sa menej a lepšie- Napriek výkonom, ktoré fínski študenti podávajú na medzinárodných testovaniach, ich objem povinného školského učiva je pomerne malý. Fíni totiž vsádzajú na staré dobré porekadlo, že menej je niekedy viac. A predovšetkým ak obsah učiva je vždy múdro zvolený a vynikajúco odučenný. Často je taktiež doplnený o praktické ukážky a mimoškolské aktivity.
  • Bezbariérové školstvo- Ide predovšetkým o prístup Fínov k hendikepovaným a slabším. Fíni sú totiž presvedčení o tom, že hendikepovaní by nemali byť zbytočne vyčleňovaní zo spoločnosti. Fínsko má v špeciálnych školách len 2,5% žiakov,ktorý trpia ťažkými postihnutiami. Ostatní navštevujú bežné základné školy s bežnými študentmi.
  • Tajomstvom je zapracovať na tých najslabších- Okrem toho, že Fíni patria medzi top krajiny v oblasti vzdelávania, hrdia sa aj tým, že majú najmenej najslabších žiakov.A možno práve to im získava úspechy. Dokonca aj spoločenské postavenie rodiny má najmenší vlyv na výsledky testovania PISA spomedzi krajín OECD.
    Fínom sa podarilo vytvoriť premyslený školský systém, ktorý dokáže vhodne a efektívne poskytnúť vzdelanie verejnosti, ktorá ho dokáže v takejto podobe plnohodnotne zúžitkovať. Inak povedané, vďaka svojím postojom k známkovaniu a riadeniu škôl sa im podarilo zminimalizovať počet podpriemerne vzdelaných obyvateľov a tým taktiež predchádzať sociálnym a spoločenským problémom. Ak sa pozrieme na tabuľku PISA- výsledkov z matematiky,tak vidíme, že spomedzi všetkých testovaných krajín majú najmenej najslabších žiakov (tých, ktorí v teste dosiahli úroveň matematických zručností 2 alebo 1). Avšak pri pozornom skúmaní tabuľky nikomu neunikne, že okrem najmenej podpriemerných žiakov majú taktiež pomerne najmenšie zastúpenie nadpriemerných. Fínov v ich počte prevyšuje nielen Hong Kong, Južná Kórea, Japonsko, ale tiež Austrália, Belgicko, Kanada, Estónsko, Švajčarsko a dokonca i Polsko. Ba i Slovenská republika a Česko veľmi výrazne za Fínskom nezaostávajú.

Fínsky vzdélávací systém ako náš vzor?

"Ja som dobrý, ty si dobrý a on je tiež v niečom dobrý." Filozofia fínskeho školstva

Fínske školstvo je prepracované a poskytuje plnohodnotné vzdelanie, no jeho problémom je, že žiakov dostatočne  nemotivuje, byť najlepšími. Ak do svojích 14 rokov žiaci nie sú známkovaní, strácajú chuť medzi sebou súťažiť. Je pravda, že úspešných známka motivuje a neúspešných naopak ničí. Ale odstranením číselného hodnotenia žiaci nadobudnú pocit, že nezáleží na tom, kto je najlepší ani v čom je najlepší, ale že ide skôr o to, že každý je dobrý vo všetkom. 'Klasický dobrý priemer'. Na súťažiach ale nestačí vedieť vedomosti, ktoré žiakom plnohodnotne poskytne škola, a ktoré kvalitne ovládajú. Aby žiak uspel,musí byť natoľko usilovný a priebojný, že nasadí vyššiu a ďalekou náročnejšiu laťku vedomostí. Ľudia, ktorí zakúsia pocit úspechu (čo i len známkou v škole), budú ho chcieť okúsiť zas a znova. Nadobudnú odhodľanie a chuť prekonávať svoje schopnosti a rozširovať si tak svoje hranice.

Fínske školstvo napriek svojim úspechom stojí pred otázkou ako žiakov dostatočne motivovať a pritom neohroziť svoje doterajšie úspechy vo vzdelávaní väčšiny populácie. Čo sa týka toho slovenského školstva, my zasa potrebujeme zastaviť úpadok vzdelania priemerných žiakov, pretože hŕstka vzdelaných v budúcnosti celú krajinu, bohužiaľ neutiahne. Žiadny systém nie je však dokonalý a každý ma tie svoje "muchy", dokonca aj ten fínsky. Možno sa, ale dokážeme jeden od druhého poučiť a niečim novým sa inšpirovať.

Zdroje informácii

Fotografie

Comment Stream