Čo by sme sa mali na gymnáziu učiť?

Gymnázium je označenie pre stredné všeobecnovzdelávacie školy v niektorých krajinách, napríklad na Slovensku. Pôvodne to bolo v starovekom Grécku miesto športových hier a cvičení. Na Slovensku sa pojem gymnázium objavil počas humanizmu na označenie latinských cirkevných škôl. Dnes sa v očiach laickej verejnosti toto pomenovanie často javí ako „druhá základka“ alebo ťažká škola, ktorá nás spomedzi stredných škôl, najlepšie pripravý na budúce vysokoškolské štúdium.

Veľmi veľa ľudí sa prihlási na gymnázium zväčša preto, lebo ich baví konkrétne zameranie, či už je to matematika, fyzika, biológia alebo spoločensko-vedné predmety ako občianska náuka alebo dejepis. Cudzie jazyky taktiež nie sú výnimkou. Sú aj takí, ktorí ešte nie sú celkom rozhodnutí ktorým smerom ísť a zväčša to zistia počas štúdia na gymnáziu. Horší prípad je, keď sa budúci študent nestotožňuje s predstavami rodičov o jeho štúdiu, to znamená, že od neho chcú, aby študoval konkrétny obor, čo je často študentom proti srsti, kedže každý človek je v prvom rade unikát - originál a prirodzene má svoje túžby a svoje sny, svoje silné aj slabé stránky. Ale keď už si konečne vyberú, načo im bude všetko to ostatné? Načo majú zbytočne plýtvať svoju drahocennú energiu a hlavne čas na predmety, ktoré im nejdú, nechápu im – nevidia tam žiadnu súvislosť, alebo to nedokážu vidieť kvôli inej predmetovej orientácii, zbytočne nosiť domov zlé známky, poburovať tým rodičov a snáď tá najhoršia vec čo môže byť, a deje sa, nevenovať sa naplno tomu oboru, ktorému by chceli, teda tomu čo by sme chceli, ktorý ich baví a v ktorom vidia perspektívu svojej sebarealizácie do budúcnosti. Hovorím o študentoch, ktorí to chcú brať vážne a nie sú otrávení jedom konzumnej spoločnosti narozdiel od ich spolužiakov, ktorí majú všetko a všetkých v paži.

Gymnázium a jeho „siete“

Na Slovensku v súčasnosti neexistujú školy, ktoré by disponovali čisto predmetmy (viď. vyššie), ktorým sa študenti chcú venovať. Práve preto gymnaziálne štúdium je najvhodnejšie, no študenti sa na ňom môžu aj spáliť.

Prvé dva ročníky sa študenti učia „všetko“ a mnohí v priebehu týchto dvoch rokov prídu na to, samozrejme, že niektorí aj skôr, čo ich skutočne baví, resp. čo im je najbližšie. Týmto predmetom kladú vyššiu váhu a o to viac sa o ne zaujímajú. Zároveň si ešte väčšmi uvedomia, čo ich nezaujíma, k akým predmetom si ani počas prvých dvoch rokov nenašli žiaden vzťah, alebo sa od základnej školy v týchto predmetoch skôr zhoršili ako zlepšili a našli si inú cestu, ktorá je skutočne pre nich tá pravá. Môže vám to pripadať ako nezmysel, alebo fantasmagória, že študenti sa snažia excelovať hlavne (alebo aspoň) v tých predmetoch, o ktoré majú skutočne záujem, no ja spomínam študentov, ktorí to myslia naozaj vážne a nie sú to len „čistokrvní flákači, pre ktorých bola táto škola fatálnym omylom, alebo si ešte neuvedomujú silu svojho veku, zodpovednosti a očakávania. No a sú tu aj tí, ktorí len jednoducho zistia, že si vybrali zlú školu.

Príchodom tretieho ročníka študenti zistia, pokiaľ to nevedeli už dávnejšie od kamarátov z vyšších ročníkov, že oborom, teda seminárom, ktoré si vybrali, sa nekladie dostatok času akoby mal. Učiteľom to môže prísť normálne, povedia vám, že už to takto roky funguje a všetko je OK, no čo chudáci študenti? Čo s tými, ktorí už konečne dostali „kus svojho chlebu“, no ešte stále je ho v tom týždni málo na úkor tých „zbytočných predmetov“? Človeka to prestane aj baviť. Celý týždeň čaká na tie svoje dni, resp. hodiny, kedy dostane svoj vytúžený kus mäsa a môže plnohodnotne pracovať na hodinách ako by mal, no musí na to čakať a čakať. Študenti na gymnáziách v 3. ročníku sú už väčšinou „starí puberťáci“, ktorí už ako tak vedia, ktorou cestou by chceli ísť a dosť často rezignujú na predmety, ktoré sú pre nich zbytočné. Každý učiteľ to môže na svojich študentov vidieť ako nepracujú na hodinách, nemajú o daný predmet a látku na hodine záujem, že to prežívajú ospalí a s padajúcou hlavou, bavia sa na hodinách, čím vyrušujú výklad snažiaceho sa učiteľa, alebo, čo je dnes bohužiaľ veľmi globálne, s mobilom v ruke. Sú aj takí, ktorí úmyselne vymeškávajú dané predmety, nemajú na hodinách ani zošity ani učebnice, skrátka ten top tejto revolty.

Štvrtý ročník sa už javí podstatne lepšie. Táto „zbytočná“ záťaž z chrbtov študentov opadáva a študenti sa hlavne venujú už čisto len seminárom s výnimiek pár „zbytočných hodín“ v týždni. No zasa je tu ten najväčší problém, ktorého zdolanie je ale veľmi relatívne v závislosti od minulých školských rokov, a to maturita! To najdôležitejšie, vlastne to, prečo vôbec stredné školy sú. Sú študenti skutočne dostatočne pripravení na túto ťažkú skúšku, ktorej výsledok môže (ale nemusí) byť plusom alebo mínusom v budúcom štúdiu alebo povolaní? Keďže maturitou ako veľkým slávnostným zavŕšením stredoškolského štúdia , teda tých štyroch rokov na gymnáziu, ktoré nás vlastne na ňu pripravovali, naše pôsobenie tu končí. Čo sme sa naučili? Boli to skutočne pre nás a naše zameranie dôležité veci? Alebo sme radi, že sme ako-tak prešli túto veľkú skúšku? Vieme toho skutočne dosť alebo ešte potrebujeme nejaké to externé vzdelávanie?

Ako by to teda mohlo podľa mňa vyzerať?

Základná škola – základy do života

Základná škola má 9 ročníkov, pričom týchto 9 rokov, podľa môjho názoru, je veľmi dôležitých a vôbec prvýkrát sa tu stretávame o rôznych poznatkoch zo života, teda z minulosti ale aj fungovania súčasnosti. Učíme sa čítať, písať, počítať, spoznávať históriu, pestovať si vzťah k našej kultúre ale taktiež získavame základy fyziky, chémie a prírodovedy, za ktoré môžeme základnej škole ďakovať a tieto všetky poznatky využívame takmer každý deň v tom čo robíme. No a telocvik a technické a pestovateľské práce nie sú tiež od veci a ich základ je pre život potrebný.

Gymnázium – príprava do budúcnosti

Základnú školu už máme za sebou, tak prečo ju prežiť druhýkrát, no však v pokročilejšej forme? Na to by tu mali byť tie spomínané obory a semináre. Môžeme si ich pripomenúť technické zameranie, ekonomické zameranie, prírodné zameranie, všeobecné zameranie (pre tých, ktorí to všeobecné vzdelanie naozaj vítajú), spoločenskovedné zameranie. Keď zoberieme v úvahu ešte stálu nerozhodnosť študentov čo si vybrať, nechajme im ešte ten prvý rok štúdia na gymnáziu, aby sa naozaj utvrdili vo svojom presvedčení, spoznali náročnosť štúdia, obsah štúdia a skutočne sa v niečom z toho našli. Zvyšné tri roky by mali byť hlavne zamerané na jednotlivé obory a nim prislúchajúce semináre. Učivo by sa nemalo len tak preletieť, ale hlavne brať do hĺbky, čo sa ostatne aj očakáva od vysokých škôl, a tak teda keď má byť gymnázium príprava na „ťažké štúdium“ na vysokých školách, nech si toto plní aj svoj účel. Študenti by sa mali na každej hodine čo najviac zapájať, ukázať aké poznatky nadobudli mimo školy, diskutovať o tom, uceliť si jednotlivé poznatky a získať nové, robiť rôzne projekty vrámci sebarealizácie a flexibility študentov a jednoducho povedané, podporovať študentov v ich záľubách a rozvýjať ich neustáli záujem o nové poznatky, teda o vedu a výskum v tom danom obore. Školské výlety ako súčasť výuky a spoznávania taktiež nie sú na škodu a interaktívne vyučovanie by malo byť taktiež súčasťou čo najkvalitnejšej výuky.

Vysoká škola – vysokoprofesionálne vzdelávanie

No a takýmto skutočným drilom a skutočným vzdelávaním, kedy už nebude platiť „Učíme sa všetko a nevieme nič“, budeme úspešní aj v budúcnosti na vysokých školách, teda pripravený na väčšiu náročnosť. Avšak tak ako niekto bol úspešný na základnej škole a skončil zo svojou úspešnosťou na gymnáziu, sa môže toto stať aj po pilných štyroch rokoch štúdia svojho oboru na gymnáziu príchodom na vysokú školu, ktorej úroveň je dosť pochybná. Avšak keď si vysoká škola bude taktiež plniť svoju funkciu, že naozaj z nej výjdu samí profesionáli, ktorí si prešli drilom so zaslúženým titulom a kopov nových inovácií popri svojej praxi a práci, vedomostí a perspektívy niečo ovplyvniť, zlepšiť alebo skrátka vynájsť novú vec, verím, že naša spoločnosť sa posunie tým lepším smerom, no na to treba pracovať, prekonávať prekážky a nikdy to nevzdávať a čo je hlavné, ísť si za svojím.

V.Vinkler 3.C

Comment Stream