Islámske sviatky

Islám je viera v jedného boha Aláha, ktorý sa zjavil prorokovi Mohamedovi. Božie slová zjavené Mohamedovi boli spísané do Koránu, ktorý spolu so Sunnou tvoria základ tejto viery. Moslimské sviatky väčšinou predstavujú veľké hodovania, rodinné stretnutia, zväčša ide o veselé udalosti plné modlenia. K hlavným moslimským sviatkom patrí íd al-fitr, ten sa koná na konci pôstneho mesiaca Ramadánu. Ďalej íd al-adhá väčšinou moslimovia spájajú s púťou do Mekky. Ďalšie sviatky, ktoré stoja za zmienku, je narodenie Proroka, moslimský Nový rok a iné sviatky nazývané maulidy.


čo je to Kaaba?

Kaaba je kultový objekt v duchovnom centre islámu - v Mekke. Kaaba v arabčine znamená kocka, má rozmery 15x12x10m postavený z kamenných blokov. Vo východnej stene vo výške 1,5 m je vsadený Čierny kameň z čadiča.

Íd al-adha

Íd al-adhá teda sviatok obetovania moslimovia oslavujú 10. deň posledného mesiaca dú al-hidždža. Tento sviatok považujú za pamiatku na proroka Ibráhíma, ktorý obetoval bohu na znak svojej oddanosti svojho vlastného syna. Tento sviatok trvá štyri dni a je súvisiaci s púťou do Mekky. Každý moslim musí tento sviatok splniť aspoň raz za život, samozrejme, čím viackrát tým "lepší" moslim. Jediní vynechaní sú chorí, ktorí si môžu nájsť náhradníka, ktorý namiesto nich pôjde, no musí mu zaplatiť trovy za cestu. Tento sviatok predstavuje postupnosť rituálov, pri ktorých sa moslimovia nemôžu holiť, česať, strihať vlasy alebo nechty, jednoducho sa nemôžu nijako zkrášľovať ani parfúmom.

Ďalšou povinnosťou každého pútnika v tomto sviatku je rituálne zabitie barana a darovanie jeho mäsa chudobným. Toto mäso sa potom ako charita zasiela z Mekky do celého sveta.

Hadždž

Tento sviatok sa začína v 7. deň mesiaca dú al-hidždža. Hadždž tvorí viac rituálov.

1. deň pútnici začínajú kázňou vo Svätej mešite, po ktorej sedemkrát obchádzajú proti smeru hodinových ručičiek Kaabu. Kaabu sa snažia dotýkať rukou, no ak má niekto možnosť môže pobozkať aj Čierny kameň alebo aspoň svätyňu. Ak niekto nemá šťastie sa ani dotknúť, ukazujú na Kaabu pravou rukou.

V ten istý deň po tawáfe ( obchádzanie Kaaby) musí pútnik opäť sedemkráť zabehnúť alebo odkráčať vzdialenosť medzi vrchmi al-Marwa a as-Sa-fá, pričom počas behu recituje verše Koránu. Pútnici sa naozaj nestratia, chodba po ktorej majú ubehnúť 450 m je vydláždená a dokonca aj klimatizovaná s priestorom pre vozičkárov.

Ak splnia Tawáf a beh medti vrchmi, ukončili malú púť.

Na 2. deň teda na 8. deň mesiaca dú al-hidždža, saudské autority zabezpečia, aby sa pútnici dostali do údolia Mína- východne od Mekky. Tam trávia celý deň v modlidbách.

Na 9. deň mesiaca sa vydávajú k vrchu Arafát, kde Mohammed preniesol svoju poslendú kázeň. Podmienkou však je zotrvať tam celé dopoludie až do západu slnka. Arafát, inak Vrch milosti má výšku 70 m.

Nadvečer sa pútnici presunú do svätyne Muzdalifa, kde sa modlia.

Satana treba ukameňovať

Na 10. deň mesiaca je sviatok obetovania, ktorým vrcholí celá púť. Vykonáva sa rituál a tým je ukameňovanie satana. V minulosti pútnici hádzali nazbierané kamene (spolu 49 kameňov)  do troch stĺpov vo vzdialenosti 150 a 225 m od seba. Nakoľko takto často došlo k prehodeniu kameňov na druhú stranu a tým k zraneniu ostatných pútnikov, rozhodli sa saudské autority v roku 2004 tento rituál trocha zmeniť. Vybudovali mierne oválne steny dlhé 26 m aby ich mohlo obhadzovať dostatočné množstvo pútnikov bez veľkého rizika zranenia. Tieto steny slúžia namiesto stĺpov.  
No napriek týmto bezpečnostným opatreniam dochádza k tragédiám a zraneniam typu ušliapania a zadusenia kvôli veľkému počtu pútnikov. V roku 2006 pri tomto rituály prišlo o život min. 346 pútnikov.

Islámsky nový rok

Islámsky kalendár podľa hiždrysa od nášho gregoriánského. Nový rok sa začína prvým mesiacom muharramom, prvý deň tohto mesiaca sa podobne ako u nás nazýva Nový rok  raas as-sana. Počas Nového roka si moslimovia pripomínajú odchod Mohammeda z Mekky do al-Madíny. K tomuto odchodu došlo 15. alebo 16. júla 622, to sa považuje za začiatok moslimskej éry.

Narodenie proroka

Mawlid an-nabí po našom narodenie proroka. Ako každý islámsky sviatok je plný návštev a rodinných stretnutí. Na tento deň sa zvyknú pripravovať vybrané jedlá a to, kuskus na sladko s hrozienkami a kačicu. Kačicu však nie tak ako si ju predstavíme my, moslimovia kačice nevykrmujú, sú vychudnuté a podobné skôr pekingským.
Ďalším zvykom sú sladkosti, ktoré následne rozdávajú svojej rodine. Typickými sladkosťami sú cukrové koníky, bábiky alebo loďky bielej farby.
Sviatok narodenia Mohammeda sa spája aj so zvykom ako je chodenie k hrobkám svätých a významných osobností.

Otázka viery je v arabskom svete obzvlášť citlivá. To by si mal uvedomiť každý návštevník regiónu. Aj keď moslimovia dodržiavajú islámske sviatky a kresťania kresťanské, v niektorých oblastiach a rodinách nastáva prelínanie. V konečnom dôsledku všetci radi využijú všetko, čo sa dá osláviť, či už ide o náboženské alebo sekulárne štátne sviatky. Ide predsa o dobrý pocit a Arabi sa v tomto nelíšia od zvyšku ľudstva.

zdroj

kniha - Život po arabsky, autor Emíre Khidayer.

Comment Stream