Trojuholník chladu

V takto extrémnych podmienkach žije napríklad 2 000 obyvateľov Verchojansku. Táto osada je jedným z najchladnejších miest na Zemi a leží na rieke Jane v Jakutsku na severovýchodnej Sibíri. Teploty tu kolíšu medzi -70 ° C v zime a +36,7 ° C v lete. Neďaleko Verchojansku leží tiež známy Ojmiakon, kde bola v zime roku 1938 dosiahnutá teplota -77,8 ° C. O mnoho teplejšie nie je ani v Kanade. Žije tam asi 500 ľudí, je tam škola, jeden obchod, benzínová pumpa a tepelná elektráreň. Jedným slovom magnet pre turistov. Má však aj jednú výnimočnú vlastnosť -v skutočnosti je to najchladnejšie permanentne obývané miesto na svete a takzvaný pól chladu severnej pologule. V roku 1924 v Ojmjakone oficiálne namerali -71,2 °C. Je to najnižšia teplota, ktorú sa kedy podarilo zaznamenať severne od rovníka.

V meste vládne niekolko opatrení týkajúcich sa zimy, bez rukavíc, čiapky a navrstveného odevu by si nemal vykročiť do ulíc, neodporúčajú sa nosiť okuliare - mohlo by sa stať, že ti jednoducho primrznú k tvári. Lietadlá majú počas zimných mesiacov zakázané lietať do tejto oblasti, autá stoja vo vyhrievaných garážach a ak stoja na ulici musia mať zapnutý motor-inak by už nenaštartovali.50-stupňové mrazy nie sú pre ojmjakonské zimy ničím výnimočným. Kým by u nás sa už asi dávno zastavil život, jedinú miestnu školu zatvárajú až keď ortuť teplomera klesne pod -52. Väčšina domov dodnes kúri uhlím a drevom. Ústredné kúrenie nemá v týchto podmienkach veľký zmysel. Stačí jedna havária a voda v potrubí zmrzne za niekoľko hodín. Ak vypadne prúd, do piatich hodín dedina prestane fungovať. Všetko potrubie zmrzne a popraská. Predstavte si, v Ojmjakone je aj signál pre mobilné telefóny. Ale úžitok je z neho minimálny – v takej zime mobily proste nefungujú. Takisto nemá zmysel pokúšať sa písať perom. Atrament jednoducho mrzne. Piť zo sklenených nádob tiež nie je dobrý nápad - sklo primŕza k perám. Špecifický problém je aj pochovávanie zosnulých. Kým u nás je kopanie hrobu záležitosťou niekoľkých hodín, v Ojmjakone aj ten najplytší kopu aspoň tri dní. Na zamrznutú zem sa nahádžu rozžeravené uhlíky, po nejakom čase ich dajú nabok a vykopú pár centimetrov. Tento proces sa opakuje niekoľko dní, kým sa podarí vhĺbiť jamu dostatočne hlbokú na pochovanie tela. V okolí Ojmjakonu nerastie takmer nič, a už vôbec nie ovocie alebo zelenina. Miestne obyvateľstvo však netrpí, pretože mlieko tamojších zvierat obsahuje všetky potrebné živiny. Vzhľadom na zemepisnú polohu deň v Ojmjakone trvá až 21 hodín v lete a iba tri hodiny v zime. Paradoxne leto je tam pomerne teplé. Júlové teploty sa niekedy vyšplhajú na príjemných 34 stupňov (plus 34, aby sme boli presní). Cestovné kancelárie ponúkajú milovníkom extrémne turistiky výlety do zimného Ojmjakonu a pre tých najodvážnejších sú aj špeciálne zábavky, ako napríklad pokus prežiť noc v stane. Len sa treba pripraviť, že veľa fotiek neurobíte. Pre foťaky totiž platí to isté, čo pre mobily.Miestni ľudia vedia, o čom hovoria. O titul Najchladnejšie obývané miesto sveta sa desiatky rokov preťahovali s ďalším sibírskym sídlom Verchojansku. Ale dlhodobé merania ukázali, že najväčšie mrazy sú práve tu. Zaujímavé preto je, že smrtiace mrazy v tunajšej oblasti sprevádza takmer absolútnu bezvetrie. Keď začne viať vietor, je to príznak oteplenia. Vietor dokonca prináša jar. Subjektívny vnem chladu je vo vetre pochopiteľne ešte väčší, ale teplomery hovoria jasne. Leta sú skutočne tak strašné, že teploty dosahujú pre zmenu nad štyridsať stupňov Celzia! Z extrému do extrému. Našinec by si pomyslel, že aspoň okolité rieky poskytnú chladivé kúpanie, ale ani to tunajšia príroda neponúka. Rieky totiž tečú z hôr a sú tak ľadové, že do nich čo i len na malú chvíľočku vlezie málokto.

Comment Stream