Užgavėnės


Fašiangy v Litve

Užgavėnės je najveselším sviatkom v Litve, ktorý sa koná v posledný  fašiangový deň  pred obdobím 40-dňového pôstu.  Samotný názov Užgavėnės pochádza zo slova “Gavėnia“ (pôst) s predponou “už“ (pred), čo  v preklade znamená "Deň pred pôstom". Tento posledný deň pred Veľkým pôstom sa v Litve, podobne ako aj v iných európskych krajinách, slávi bujarou zábavou spojenou s hudbou, tancom, hrami, súťažami a bohatou hostinou. Charakteristickým pre tento sviatok je predovšetkým sprievod a obchôdzky v maskách.

Lašininis a Kanapinis

Kľúčovými postavami celého festivalu sú masky Kanapinis, Lašininis a figurína Moré, ktoré sú napriek regionálnym odlišnostiam neoddeliteľnou súčasťou sviatku Užgavėnės. Postava Lašininis (v preklade "prasa") má podobu pribratého (niekedy až obrovského) muža, ktorý predstavuje symbol zimy a presýtenosti. Jeho opakom je maska Kanapinis (v preklade "konopný muž"), ktorého stvárňuje chudý a obratný mladý muž v plnej sile. Kanapinis symbolizuje jar a jej novú silu.

Hlavnou časťou sviatku je symbolický súboj týchto masiek predstavujúci boj jari so zimou,  nového so starým, boj dobra a zla. Väčšinou je do súboja vybratý chudý (predstavuje masku Kanapinis) a obéznejší muž (Lašininis). Ten si prípadne ešte vypchá oblečenie rôznym materiálom, aby zviditeľnil tento atribút. Súboj spočíva v snahe masiek poraziť svojho súpera - zhodiť ho na zem naplneným mechom , ktorý sa odohráva buď na zemi alebo na vyvýšnom mieste (napr. na lavici). Tento symbolický boj zároveň vyjadruje neochotu zimy opustiť krajinu. Kanapinis však za povzbudzovania zúčastnených vždy vyhráva a zima musí odísť.

Okrem masiek Lašininis a Kanapinis sa Litovčania od skorého utorkového rána prezliekajú do najrôznejších masiek - čert, nevesta, ženích, cigán, cigánka, žid, čarodejnica a pod. Obľúbené sú aj zoomorfné masky kozy či koňa a iné. Väčšinu masiek si ľudia pripravujú doma - využívajú drevo, kartón, farebný papier, farebnú látku, stuhy či vlnu farby a pod. V súčasnosti sa objavujú stále nové typy masiek.

V sprievode masiek nesmie chýbať hudba a záprah koní s farebnými stuhami a inými ozdobami.

Moré

Moré je bohyňou zimy a zobrazuje ju veľká ženská figurína z dreva a slamy, ktorá je oblečená a ozdobená pestrofarebnými látkami a stuhami. Má výrazné ženské atribúty a symboly plodnosti - často krát má výrazné prsia, dlhé vlasy (vrkoče), červené namaľované pery, či výrazne namaľované oči. Litovská Moré má narozdiel od slovenskej Moreny  okrem týchto výraznejších ženských znakov aj omnoho väčšie rozmery (niekedy dosahuje aj niekoľkometrovú výšku).

Moré, buď postavia na mieste, kde sa festival odohráva, alebo ju na toto miesto prenesú či prevezú pomocou záprahu koní. Samotné pálenie Moré v Litve má narozdiel od pálenia Moreny u nás skôr statický charakter.  Moré už totiž po zapálení nehádžu do vody ani podobne nelikvidujú, ale jej zhorenie do tla prebieha na verejnom priestranstve, kde sa tento sviatok koná. Pri horiacej Moré, ktorá je majestátom tohto priestoru, ľudia kričia "ŽIEMA, ŽIEMA, BĖK IŠ KIEMO!" - "Zima, zima, choď preč!" Jej spálenie symbolizuje definitívne vyhnanie zimy,  všetkého zlého a starého z krajiny. Odchod zimy oslavujú tancom a spevom okolo dohorievajúcej Moré.

Deti počas  Užgavėnės obchádzajú v maskách domy, koledujú a vinšujú. Prípadne robia ľuďom zle - niečo im vezmú a požadujú odmenu - najčastejšie placky alebo peniaze:

Mes, čigonai Lietuvos,

Norim blynų ir kavos!

Jei nei blynų, nei kavos,

Tai bent litą iš algos.

My, cigánski Litovčania, chceme placky a kávu! Ak nemáte placky ani kávu, tak nám dajte aspoň peniaze"


Ľudové povery

V Litve sa verilo, že ak človek nosí pod srdcom počas celého fašiangového obdobia svoje zuby zabalené do vreckovky, môže v túto noc uvidieť čarodejnice. V tento deň sa taktiež veštilo a všetko, čo sa počas neho robilo, malo vplyv na celý rok. Človek sa mal preto zabávať, spievať, hrať, tancovať, do sýtosti sa najesť - aby bol taký veselý a hojný aj celý nastávajúci rok.


Sviatočné jedlá

Keďže je to deň, od ktorého závisí celý nastávajúci rok, malo by sa počas neho veľa jesť - nie menej ako 12-krát, a zjesť pritom aspoň 9 druhov jedál. Zároveň sa snažia spotrebovať pred nastávajúcim pôstom sýte potraviny, ktoré ešte doma majú.

Od skorého rána ženy varia a pečú rôzne jedlá - zemiakové placky, lievance a palacinky s rôznymi plnkami. Okrúhle placky a palacinky totiž symbolizujú nové slnko. Takéto okrúhle pečivo si taktiež navliekajú na špagát a vešajú na krk, aby im ani počas roka nikdy nechýbalo.


Súťaže a hry

Neoddeliteľnou súčasťou Užgavėnės sú aj rôzne súťaže a hry - Litovčania sa ohadzujú  snehom, súťažia v skákaní vo vreci, preťahovaní lanom, v tom, kto vrecom zhodí súpera na zem skôr a pod. Keď je dostatok snehu, sánkujú sa.

Taktiež jedia mäsité jedlá - slaninu, klobásu, ale aj dusenú kapustu, šiupinys (varené zrno s mäsom, okorenené a ozdobené uchom alebo ňufákom z ošípanej), koláče a pod.


Užgavėnės v škole

Užgavėnės slávia aj deti v školách aj škôlkach. Okrem súťaží, hier a hudby v podaní detí je taktiež dôležitý aj boj masiek Kanapinis a Lašininis. Taktiež pália z dreva a farebných šiat vyrobenú Moré.

V súčasnosti sa Užgavėnės dostáva čoraz viac aj do pozornosti turizmu. Firmy sprostredkujúce výlety lákajú ľudí do rôznych destinácii, kde môžu zažiť pestrosť, veselosť a bohatosť litovského sviatku Užgavėnės. Ten zároveň patrí medzi hlavné atrakcie, ktorými oslovujú aj zahraničných turistov. Organizátori pripravujú rôzne pútače a plagáty, ktorými informujú ľudí o čase, mieste a jeho programe.

Plagáty na ukážku:

Prvý krát sa Užgavėnės ako oživený sviatok konal v roku 1995 v hlavnom meste Vilnius. Vo Vilniuse a v meste Rumšiškės, kde sa nachádza aj etnografické múzeum v prírode, sa zároveň konajú aj najväčšie oslavy tohto sviatku.


Odborná literatúra o Užgavėnės

ALEKNAITĖ, Eglė, 2012. Užgavėnės folkloro ansambliuose: reikšmės, bendruomenės ir tapatybės. Dostupné na internete: http://www.academia.edu/6170683/U%C5%BEgav%C4%97n...

ALEKNAITĖ, Eglė, 2014. Užgavėnių šventės vietos Panevėžyje: kaimo paieškos mieste (Mardi Gras Celebration Places in Panevėžys). Dostupné na internete: http://www.academia.edu/9665534/U%C5%BEgav%C4%97n...

ALEKNAITĖ, Eglė, 2014. Užgavėnės Panevėžyje ir jose konstruojamos tapatybės (Mardi Gras in Panevėžys and the Identities Constructed in the Festival). Dostupné na internete: http://www.academia.edu/7806870/U%C5%BEgav%C4%97n...

LAURINKIENĖ, Nijolė, 2012. Kas toji Užgavėnių Morė? Dostupné na internete: http://tautosmenta.lt/wp-content/uploads/2013/12/L...

LOPETA, Vidmantas, 2008. Užgavėnės Kurtuvėnuose. Vilnius: Kurtuvėnu̜ Regioninio Parko Direkcija. 213 s. ISBN 978-9955-88-100-1.

Iné odkazy

Viac o Užgavėnės, ale aj o kultúre v Litve možno dozvedieť aj na webovej stránke Etnického kultúrneho centra vo Vilniuse (Vilnius Ethnic Cultural Center): http://www.etno.lt/. Stránka však zatiaľ nie je sprístupnená v anglickom jazyku.

Niektoré historické fotografie možno nájsť tu: http://salantiskis.blogspot.sk/2013/02/uzgavenes-...

Ďalšie internetové odkazy:
Gb times. Dostupné na internete:
http://gbtimes.com/travel/uzgavenes-lithuanias-mar...

Christian Holidays in Lithuania. Dostupné na internete: http://www.truelithuania.com/christian-holidays-in...

Užgavėnės Lietuvoje. Dostupné na internete: http://www.spauda.lt/history/lith/uzgavenes.htm

A na záver - Užgavėnės si môžete pozrieť aj na Facebooku:
https://www.facebook.com/uzgavenes/timeline

Comment Stream