Ako by sa žilo zo slovenských potravín?

Táto otázka je naozaj hodná zamyslenia. Ako by sa nám žilo, keby sme chodili nakupovať do nejakého pomyselného obchodíku len so slovenským tovarom? Alebo keby sme v supermarketoch kupovali len slovenské výrobky? Aká by bola pestrosť stravy? A dalo by sa to vôbec?..Takéto a podobné otázky si dnes môže pokladať veľa ľudí. Prestávame veriť, že Slovensko by bolo potravinovo sebestačné.

Vieme, že v minulosti bolo Slovensko prevažne agrárnou krajinou, poľnohospodárstvo tu teda malo hlboké korene a tradíciu. Kvalita výrobkov bola na vysokej úrovni. Prečo teda v súčasnosti zaplavuje slovenský trh zahraničný tovar? Prečo sa tak Slováci ženú za poľským mäsom, cesnakom z Číny alebo hruškami z Čile či Juhoafrickej republiky? A kedy nás tento tovar vlastne pohltil?

Aj keď sme ešte neboli členmi Európskej únie, dovážali sme tovar aj zo zahraničia. Bolo to však minimum v porovnaní so súčasnosťou. Za niekoľko rokov sme poklesli z hranice 80% sebestačnosti na 40-45%, čo je skutočne žalostné. Vstupom do EU sa dovoz zahraničného tovaru zvýšil, ale pravdou je, že k tej „preplnenosti“ si Slovensko dopomohlo samo. Nemalo totiž vybudovaný správny systém na ochranu slovenských výrobkov a odsunulo slovenských farmárov z trhu. Pre nich je táto situácia viac než komplikovaná.

Obchodné reťazce používajú politiku tzv. „nízkych cien“, kedy nás ohurujú akciami a benefitmi a celkom sa im to darí. Preto sa ženieme za nízkymi cenami a hľadáme stále niečo „v akcii“. No v pozadí toho všetkého je fakt, že reťazce chcú čo najviac zarobiť a preto znižujú nákupnú cenu na minimálnu. A takto vlastne vydierajú svojich zásobovateľov a im nezostáva nič iné, len predať im tovar za minimálnu cenu. Preto sa slovenskí roľníci len ťažko vyrovnajú takýmto cenám a ich produkty bývajú drahšie. No keby sa v supermarketoch predával zahraničný tovar za primeranú cenu, zvýšil by sa odbyt slovenského tovaru. Jednu  "výhodnú" akciu som vystihla aj ja a nemohla ujsť môjmu objektívu. Nebolo to síce v potravinách, ale je skutočne na pobavenie.

V súčasnosti sa Slovensko už trocha spamätalo a snaží sa vytvárať zákony, aby pomohlo slovenskému poľnohospodárstvu, lenže je tu ešte EU, v ktorej sú potravinoví kontrolóri veľakrát prísnejší na domácich výrobcov ako na zahraničných. Takže aj keď už možno chceme, nejde to tak ľahko.

Aby som sa presvedčila o skutočnej situácii na trhu, zašla som na prieskum do troch obchodných reťazcov. Mala som pripravený zoznam produktov, u ktorých som zisťovala krajinu pôvodu a cenu. Výsledky sú skutočne zaujímavé. U niektorých tovarov krajina pôvodu vôbec nebola uvedená. Na obale som našla len krajinu, kde bol výrobok balený. Čo sa týka zeleniny a ovocia, najviac slovenských produktov malo TESCO a Billa, najmenej Lidl, kde ma prekvapila najmä mrkva z Portugalska. Jablká si však našli slovenského zástupcu v každom reťazci. (jeden zaujímavý článok o slovenských jablkách si môžete prečítať na tejto stránke, ktorá bola mojou inšpiráciu)

Zaujímal ma tiež podiel poľského mäsa v týchto obchodoch. Potešilo ma, že v každom reťazci som našla slovenskú značku kuracieho mäsa, či už porciovaného alebo celého kuraťa. U bravčového, či hovädzieho sa to už povedať nedá. To bolo prevažne z Poľska, niektoré zo susednej Českej republiky. Hovädzia nožina v TESCU mala zasa na etikete údaj: „Narodené, kŕmené v Írsku, vyrobené v Poľsku.“ Čo si potom možno myslieť o takomto tovare? Poliaci totiž nemajú nekvalitné potraviny. Majú vynikajúce šunky, syry, mäso, ale to si nechávajú pre seba. Kritizované potraviny by z Poľska na Slovensko neprúdili, keby ich Slováci nekupovali. Preto sa u nás tak dobre predáva nekvalita za super cenu. Všeobecný prehľad potravín v rôznych reťazcoch si môžete pozrieť v nasledovnej tabuľke. Prehľad je z roku 2012.

Tiež by som rada vyvrátila tvrdenie, že všetko domáce pravé slovenské je drahšie než z dovozu. Napríklad mrkva z Portugalska stála 0,79 eur a slovenská 0,69 alebo za rajčiny z Maďarska by sme zaplatili 1,99 eur, no za slovenské 1,79. Tiež neviem, prečo musíme dovážať pstruha z Turecka, ktorého kúpime za 4,99 eur, keď máme slovenského za 3,99. Výrazne lacnejšie bolo však maslo z dovozu, či už z Českej republiky, ale najmä z Poľska. Slovenské značky napr. Tami mali ceny za maslo v priemere 2,30 eur na rozdiel od poľského masielka(značka Melina) za 1,19 alebo českého za 1,29. S cenami je to teda rôznorodné a skutočnosť je veľakrát iná než si myslíme, ako som sa mohla presvedčiť aj ja.

Zo slovenských potravín by sa teda teoreticky vyžiť dalo, keby drobným farmárom pomáhala nielen slovenská, ale aj európska vláda. Podľa portálu Aktuality.sk je už v súčasnosti na notifikačnom konaní v Bruseli vyhláška upravujúca kritériá na dobrovoľné označenie poľnohospodárskych produktov a potravín prívlastkom „Slovenský produkt“ a „Slovenská potravina“. Aby takéto označenie mohol mať výrobok, bude musieť obsahovať minimálne 75 percent domácich surovín a prísad. Do tohto množstva sa nezapočítava pridaná voda. Okrem tohto označenia bude ešte označenie „Potravina vyrobená na Slovensku“, avšak pre túto potravinu nebude platiť ustanovenie na minimálne množstvo domácich surovín a prísad. Kedy vstúpi táto vyhláška do platnosti zatiaľ nie je presne jasné. Brusel si totiž vyžiadal viac času na posúdenie. Rozhodnúť by mal však do začiatku mája. Takže o pár dní budeme vedieť viac. Zatiaľ máme označenie Značka kvality SK, ktorá garantuje nielen slovenský pôvod, ale aj nadštandard výrobku.

Ak by ste neboli spokojný so sortimentom v supermarketoch a chceli by ste skutočnú kvalitu, odporúčam weby http://www.predajzdvora.sk/ a http://www.poctivepotraviny.sk/farmari, kde nájdete drobných farmárov, ktorí takýmto spôsobom predávajú svoj tovar. Predáva môže každý, stačí sa len zaregistrovať. Nájdete tam aj mapku slovenských fariem, kde sa vyrábajú rôzne tradičné slovenské produkty. Ešte by som odporučila prečítať si tento článok ukazujúci realitu slovenských BIO produktov, ktoré sú inde v zahraničí považované za top tovar.

Ja osobne kupujem čo najčastejšie slovenské výrobky, aj keď niekedy skutočne nie je na výber. Ale vždy ak sa to dá, kupujme Slováci naše potraviny! Na záver prikladám jeden obrázok krabičky čaju, ktorý som si kúpila práve pri mojom prieskume. Milé alebo smutné? Posúďte sami..

Zdroje

Comment Stream