Prečo sa vo svete presadzuje stále menej slovenských športovcov?

Ak sa chceme aspoň trocha priblížiť k riešeniu tejto otázky, musíme nájsť všetky faktory ktoré vplývajú na túto situáciu v slovenskom športe a vytvárajú čoraz väčšiu priepasť medzi Slovenskom a ostatnými krajinami sveta. Budem písať hlavne z vlastných skúseností, keďže hrám hokej a poznám zákulisie tohto športu, no budem sa opierať aj on iné poznatky, či už od kamarátov, ktorí športujú alebo z internetu.

Faktory a príčiny úpadku

Rozoberme si viaceré faktory, ktoré spôsobujú to, že sme na tom s vrcholovými športovcami  v porovnaní s ostatnými krajinami tak, ako sme.

1.Financie
2. Korupcia
3. Zlá práca s mládežou
4. Takmer žiadna konkurencia
5. Minimálna spolupráca školstvo-šport

Financie

Poďme si priblížiť situáciu financovania a dotácií športu na Slovensku. Môžeme povedať že v športe sa točí niečo okolo 1,7 miliardy €. Istú časť tvoria dotácie od štátu (132 mil €), no prínosy pre štát a obce činili 721 mil €. Inak povedané, za každé 1€, ktoré štát investoval do športu sa mu vrátilo 5,42€. Ako ďalšie môžeme spomenúť dotácie z lotérií a eurofondov, ktoré sú však veľmi zriedkavo . Medzi pozoruhodné zdroje financovania v EÚ patria napríklad odvody z lotérií, ktoré tvoria napríklad v Dánsku až 80 percent výdavkov na centrálnej úrovni. V Litve je napríklad časť spotrebnej dane z alkoholu a tabaku určená na šport. V Poľsku je na reklamu na alkoholické nápoje uvalená špeciálna daň, určená na podporu telovýchovy a športu.

Korupcia

Všetci vieme, že korupcia existuje. Do klubov prídu aké-také financie, pokladnice sú naplnené, no zrazu nie sú peniaze na výplaty hráčov a iných činovníkov. Právom sa preto pýtame, kde sú peniaze, ktoré klub mal (aspoň na papieri)? Všetky kluby, či už hokejové, futbalové alebo ktorékoľvek iné sú z väčšej miery dotované od sponzorov. Hráči nemajú výplaty, vedenie športových klubov nemajú peniaze aby ich vyplatili a vyhovárajú sa, že sponzori meškajú. Áno, aj také veci sa stávajú, len zaujímavé je, že väčšina vysokých činovníkov klubu sa vozia na novom BMW, Audi alebo Mercedese. Ich sa teda to „meškanie“ financií od sponzorov zrejme netýka.

Zlá práca s mládežou

Zlá práca s mládežou je všeobecne známa vec aspoň pre tých, ktorý sa pohybujú v športovom svete. Práca s mládežou vlastne súvisí aj s financiami a korupciou. Keďže aj tie malé dotácie sa rozkradnú nevyjde na výplaty trénerov, tak by sa aj chovali inak. Veľká časť trénerov sa chová tak, ako by im na práci ani nezáležalo, robia všetko rýchlo, len aby im to od ruky odpadlo, ale veľmi sa im ani nedivím, veď zadarmo ani kura nehrabe. Druhá vec je sú vymyslené stanovy a reguly, ktoré fungujú len na stole metodikov a teoretikov, ale po praktickej stránke funguje len veľmi málo vecí. Ďalšia vec je prevzanie modelových situácií a tréningových plánov od absolútne laických štátov, ktoré v danom športe sú ďaleko za na mi, na chvoste. Pre príklad slovenské hokejové mládežnícke tímy hrajú podľa talianskeho modelu. To už asi nie je veľmi v poriadku. Tieto veci sa robia namiesto toho, aby sme sa učili od krajín, ktoré sú v danom športe na špici.

Konkurencia

Tento bod je veľmi jednoduchý. Slovensko je skrátka malá krajina s ešte menším počtom športovcov, ktorí si nie sú schopní dostatočne konkurovať. Týmto klesá aj úroveň líg v ktorých hrajú a preto športovci nenapredujú tak ako v iných krajinách.

Spolupráca školstvo-šport

Na Slovensku vlastne neexistuje takmer žiadna spolupráca medzi športovými klubmi a školami, ak nepočítame zopár športových gymnázií. Je všeobecne známa vec, že keď športovec, ktorý športuje na vysokej úrovni má veľké problémy so zvládaním učiva. Keďže žiak sa nestíha učiť tak, ako ten, ktorý nešportuje, záleží to vo väčšine prípadov (ak žiak nemá individuálny školský plán) na tom, ako sa k tomu postaví učiteľ a z vlastnej skúsenosti viem, že nie vždy to príjme kladne. Existujú však aj výnimky a učitelia, ktorí to chápu. V neposlednom rade je to aj záujem mladých ľudí o šport, ktorý je minimálny radšej sedia doma za počítačom alebo chodia do barov popíjať a fajčiť.

  • juniorský hokej od 16 rokov je vo Švédsku v plnom rozsahu napojený na vzdelávanie na stredných školách - štátnych alebo súkromných (športové gymnázia).
  • Športové gymnázia sú rozdelené na dve vekové kategórie U18 (do 18 rokov) a U20 (do 20 rokov). Momentálne ich v celom Švédsku majú 33 (29 mužských a 4 ženské) – spolu cca 900 hráčov. Tréningový proces v športových gymnáziách vedú certifikovaní inštruktori.
  • Športovci za štúdium ani za športovú prípravu od 16 rokov neplatia a majú plne zabezpečenú starostlivosť vrátane stravy, výživových doplnkov, pitného a vitamínového režimu, výstroja, športového oblečenia, lokálnej dopravy a pod. Len hráči zaradení do družstva dospelých poberajú finančné odmeny.
  • Takmer všetci reprezentanti do U18 hrávajú v kluboch za juniorov (U20) resp. seniorov v nižšej lige (nie Elitserien-najvyššia švédska mužská súťaž).
  • program vyučovania je plne prispôsobený požiadavkám komplexnej športovej prípravy, pričom okrem hokejistov do sú do tried zaradení aj ďalší športovci (futbal, floorbal, hádzaná), ale aj nešportovci.

Záver

Cez všetky tieto nedostatky to aj tak nie je až na takej katastrofálnej úrovni, pretože stále máme nejaké výsledky vo svete a talenty v našej krajine boli, sú a myslím si, že aj budú, len treba s nimi vedieť pracovať. Ak by sa zlepšili všetky tieto veci, tak si myslím, že by na Slovensku dozrelo oveľa viac talentov ako tomu bolo dodnes.

Comment Stream