Ako ovplyvnil komunistický režim slovenské mestá?

Na Slovensku nájdeme krásne zachovalé mestá, v ktorých idú ruka v ruke stredoveké pamiatky a historické centrum s úchvatnou prírodou a bohatou flórou ako v meste tak i v jeho okolí. Lenže nieje ich tu taký hojný počet aký by sme si predstavovali. Nenapočítali by sme viac takýchto krásnych miest nebyť komunistickej vlády?

Pri pohľade na mapu Európy každý pochopí, že Slovensko je malá krajina. A napriek tomu na ploche  49 036 km², čo je rozloha našej republiky, môžeme objaviť nevídané krásy, ako napríklad zachovalá ľudová architektúra, drevené kostolíky, historické budovy, hrady, zámky a iné.  Ale veľká a smutná pravde je v tom, že v minulosti sme ich mali viac. Je to spôsobené najmä nedostatkom financií na opravu a zveľaďovanie, čiastočnou ignoranciou, nedostatočným vážením si takýchto skvostov a, žiaľ,  v neposlednom rade aj bývalou vládou na našom území za čias Československého štátu.

Počas komunistického režimu v plnom rozkvete prebiehala industrializácia, čiže spriemyselňovanie krajiny. Postupne sa zavádzali takmer všetky odvetvia priemyslu, čo znie výborne, lebo tým pádom bola veľmi pestrá naša produkcia. Komunisti sa riadili heslom "všetko je všetkých" aby sme si boli všetci rovní. Takže sa zrušilo súkromné vlastníctvo a zriadili sa družstvá, kde sa zoskupil všetok odobraný majetok. Výsledkom toho bola situácia, ktorá našepkávala: "ak nepracujete na družstve najlepším  riešením pre vás je odsťahovať sa do mesta" pretože tam vznikali kvantá nových pracovných príležitostí, vďaka rýchlo sa rozvíjajúcemu priemyslu. Ľudia začali opúšťať vidiek a sťahovali sa do mesta. Tu nahrávali komunistom do kariet, pretože komunisti presadzovali urbanizáciu. A práve v tomto bode vzniká závažná otázka, ktorá sa podieľala na začiatku pretvárania výzoru miest. Tá otázka znie: "Kde budú všetci ľudia bývať?" Odpoveďou komunistickej vlády bola masová výstavba sídlisk, ktorá začala v 60. -tych rokoch minulého storočia. Bolo to revolučné riešenie tejto problematiky, pretože na malom kúsku zeme mohlo žiť obrovské množstvo ľudí, stačilo len stavať do výšky. A tak vo väčšine miest začali vyrastať monotónne betónové kocky pod názvom paneláky.

Ďalej sa potrebovalo stále viac a viac miesta na výstavbu obrovských priemyselných závodov, fabrík, tovární a veľkoskladov, ktoré vytláčali pamiatky a historické budovy z povrchu zemského. Zmizol vkus, stratil sa záujem o skrášľovanie krajiny aj o jej udržiavanie, zanikla úcta k stáročným stavbám. Mestá, ktoré plnili komunistickú ideológiu boli najviac odmeňované takouto "nudnou" architektúrou. Napríklad keď sa potreboval nový mestský úrad, tak sa postavil v spomínanom obľúbenom štýle a nikoho netrápilo, že predošlý mestský úrad bol v gotickom štýle.

Jednoducho povedané za čias komunistov sa pozornosť sústreďovala na priemyselné zóny mesta a diferenciáciu mestských častí, dôsledkom čoho sa nezachovávali ani len mestské centrá. Popri tom bola uprednostňovaná realizácia známej komunistickej myšlienky "buďme všetci bez rozdielov" aj na výzore miest, z čoho vyplývala snaha o vytvorenie mesta bez triednych a kultúrnych rozdielov a bez odlišností medzi centrom a okrajovými časťami miest.  

Ktoré mestá boli terčom komunistickej pozornosti?

V prvom rade išlo o mestá, ktoré, logicky, vznikali pri veľkých priemyselných závodoch. Komunistická vláda liala peniaze do závodu a zároveň rozširovala obytnú časť charakteristickou radovou zástavbou alebo panelákmi i kockovitými stavbami. Väčšina takýchto miest však splynula s väčšími vedľajšími mestami - stali sa ich satelitmi. Krásnym príkladom v súčasnosti je napríklad Šaca, ktorá je súčasťou Košíc:

Ďalšiu kategóriu tvoria pôvodne malé mestá, ktoré sa začali rozvíjať  za čias komunizmu. Komunisti sa tu mohli plne realizovať, pretože aký - taký základ v danom meste už bol a oni už len mesto dotvorili podľa svojho obrazu a predstáv. Ukážkou takéhoto mesta je Považská Bystrica:

Iné charakteristické črty komunizmu, ktoré majú na svedomí deformáciu miest, či už z výzorového alebo prosperujúceho hľadiska sú napríklad

-nedocenenie atraktívnej polohy

-oneskorený rozvoj služieb

-zapríčiňovanie environmentálnych problémov a ich ignorancia

-viac sa dozviete tu na str. 3/4

-známe nápisy - socialistické heslá

Najmenej postihované mestá komunistickým režimom boli menšie mestá, ktoré ekonomicky stagnovali. Ak navyše vypovedali poslušnosť komunistickej ideológii, komunisti si týchto miest prestali všímať. Takéto mestá sú napríklad Skalica, Levoča, Banská Štiavnica...

Avšak smutný a nepochopiteľný úkaz predstavuje rúcanie historických budov, ktorý bol často bezdôvodný. Doslovný príklad tohto je mesto Senica, v ktorej prišlo k zbúraniu nejednej budovy bez príčiny. „Kto a prečo to nariadil, kto to dovolil?“ sú časté otázky ľudí, ktorí Senicu poznajú. Ale odpoveď im nevieme dať. Maximálne ich môžeme len odkázať na sochy známych komunistických predstaviteľov, nech aspoň takouto cestou nahliadnu do tváre ľuďom, ktorí sa čiastočne podieľali na ruinách ich mestského bohatstva.

Comment Stream