Ako je na tom slovenské pivo?

Trochu z histórie

Pivo na území Slovenska má veľmi bohatú históriu, varili ho už predslovanský obyvatelia a Slovania v tradícii úspešne pokračovali. V 14. a 15. storočí  sa produkcia výrazne rozšírila.

Avšak až v 19. storočí sa z pivovarníctva pomaly začína formovať priemysel a k slovu sa dostávajú nové poznatky a technológie. Rapídne sa zvýšila spotreba piva, to však slovenským pivovarom príliš nepomohlo lebo budapeštianske pivovary pokrývali väčšinu dopytu na Slovensku.

Na začiatku 20. storočia fungovalo na Slovensku minimálne 40 pivovarov s trvalou produkciou. Prevažne však išlo o malé až stredné závody. Dva najsilnejšie boli bratislavský Stein a košický Bavernebel. Na porovnanie však treba uviesť, že priemerná ročná produkcia Meštianskeho pivovaru v Plzni bola päťkrát väčšia ako súhrnná produkcia všetkých slovenských podnikov.

Utlmenie výroby počas prvej svetovej vojny pokračovalo aj po jej skončení. Budapeštiansku konkurenciu vystriedali silné české pivovary, ktoré začali s exportom na Slovensko.

Po druhej svetovej vojne nový režim znárodnil spolu 12 pivovarov, z ktorých vytvoril 3 národné podniky. Neustále zvyšujúca sa spotreba piva vytvorila priaznivé predpoklady na rast pivovarníctva. Staré podniky boli buď zrekonštruované , alebo zrušené.

Postupne začala výstavba nových pivovarov – Topoľčany, Rimavská Sobota, Veľký Šariš, Hurbanovo, Banská Bystrica a Trnava. Kapacita hurbanovského pivovaru bola 1,2 milióna hektolitrov, čo bolo najviac na Slovensku. Ešte pred pivovarom sa v Hurbanove postavila nová sladovňa, takisto s rekordnou produkciou 66-tisíc ton sladu ročne.

Čo sa deje s pivom dnes?

Napriek tomu že české pivá naďalej predstavujú silnú konkurenciu, tak tie naše sa rozhodne nemajú za čo hanbiť. V poslednej dobre rastie počet menších pivovarov ktoré varia svoje vlastné značky. Veľké giganty taktiež neposielajú do obchodov pivá ktoré sa nedajú piť.

Slovenské pivo dokonca porazilo české, nemusí to byť až takým prekvapením pretože sa slovenské a české pivá vo všetkom veľmi podobajú. No napriek tomu je to veľký úspech pre našich sládkov. Najlepšie sa umiestnili značky z menších pivovarov, avšak Zlatý bažant sa umiestnil na 3. priečke ako jediný z pív ktoré sú vyrábané veľkými pivovarmi. Zlatý bažant je dokonca aj veľmi obľúbenou značkou v Česku čo je zaujímavé, veď majú fúru vlastných pív a niektoré im závidíme aj my.

Možno na tom naše pivo nie je tak zle ako si myslíme máme plno dobrých pív z veľkých pivovarov a ešte lepších z tých malých, takže sme možno len lenivý hľadať a skúšať aby sme sa prebojovali k tunajšiemu skutočnému zlatému moku.

Je dobre že nastal vzrast pivovarov ktoré skrášľujú Slovensko novými značkami a zabezpečujú zdravé konkurenčné prostredie. My môžeme byť radi že sa nám môže pošťastiť dostať sa do hostinca kde sa varí úplne iné pivo. A snáď už sa naše pivo týmto zlepší o toľko že nebudeme až tak závislý na tom zahraničnom - hlavne českom.

Slováci a pivo

Každý ho aspoň raz v živote určite ochutnal a mnohým zachutilo takže to pre nich môže byť jediný dôvod prečo ísť do krčmy. Slováci sú z hľadiska typu alkoholu flexibilný (víno, pivo, tvrdé), ale pivo je proste pivo. Ale sami pivo väčšinou nepijeme.

Priemerne za večer vypijeme 4 pivá (2l). Väčšina Slovákov pochopiteľne preferuje čapované pivo čo je jasné, ale nenapadá ma dôvod prečo má niekto radšej pivo z plechovky.

Škoda je že dosť ľudí nepočulo o nezávislých pivovaroch, poskytujú ozaj zaujímavé a svojské pivá ktoré sú krásne aj tým že ich je takmer nemožné zohnať inde ako u zdroja. Myslel som si že na značke naozaj nezáleží pokiaľ je dobrá chuť, no viacero ľudí preferuje známe značky.

Človek je tvor zvedavý a to platí aj o nás keď vidíme pivo ktoré sme ešte nemali možnosť ochutnať.

Zdroje: [1]

Comment Stream