I. SVETOVÁ VOJNA

(1914-1918)

Päť príčin vojny

1. Nemecká ctižiadostivosť Nemecko chcelo dosiahnuť postavenie svetovej veľmoci. To viedlo ku konfliktu záujmov medzi Britániou, Francúzskom a Ruskom.

2. Preteky v námornom zbrojení Nemecký pokus o vybudovanie prvotriedneho vojnového loďstva vyvolal obavy Británie, ktorá vtedy bola najväčšou námornou mocnosťou sveta.

3. Aliančný systém V dôsledku európskeho aliančného systému mohla každá kríza zatiahnuť celý kontinent do vojny.

4. Masová mobilizácia Nemecký generálny štáb sa riadil Schlieffenovým plánom, ktorý znemožňoval zastavenie mobilizácie a predpokladal vpád do neutrálneho Belgicka. To znemožnilo vedenie obmedzenej vojny.

5. Vypätý nacionalizmus Vplyvné skupiny v niekoľkých európskych vládach chceli vyvolať rozhodujúcu vojnu, ktorá by zdvihla vlnu vlastenectva a potlačila politickú nespokojnosť vo vlastnej krajine.

Zámienka

Vražda následníka rakúskeho cisára Františka Ferdinanda s manželkou v bosnianskom meste Sarajevo 28.6. 1914. Vraždu spáchal srbský študent Gavrilo Princip, člen organizácie Mladá Bosna, ktorú podporovala srbská organizácia Čierna ruka, ako pomstu za okupáciu Bosny rakúskou armádou.


Bojujúce štáty tvorili 2 vojenské spolky:

Trojspolok: Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Taliansko,v roku 1915 Taliansko vystúpilo a Nemecko s Rakúsko – Uhorskom sa začali nazývať Ústredné/Centrálne mocnosti. Neskôr sa k nim pridali 2 spojenci – Bulharsko a Turecko.

Dohoda: Veľká Británia, Francúzsko, Rusko, neskôr sa k nim pridali mnohí spojenci, najmä USA, Japonsko, Taliansko, Belgicko, Srbsko, Grécko a iné.

Neutrálne štáty – Dánsko, Nórsko, Švédsko, Švajčiarsko, Holandsko a Albánsko. Tieto neutrálne štáty však fungovali ako križovatka špiónov, ktorí pracovali pre obe bojujúce strany, niekedy súčasne. To bol prípad aj najznámejšej špiónky Mata Hari, ktorá bola za zradu a špionáž popravená.

Vojna sa začala ako konflikt Rakúsko-Uhorska a Srbska, postupne sa do nej zapájali spojenci a stala sa tak vojnou svetovou.


Stručný priebeh vojny:

1914 - začiatok vojny, okrem Rakúsko-Uhorska, ktoré vyhlásilo vojnu Srbsku ako trest za podporu teroristických protirakúskych organizácií, aj Nemecko vyhlásilo vojnu Francúzsku a Rusku – mala to byť rýchla – blesková vojna, ale zmenila sa na pomalú – zákopovú. Bitka pri Marne zastavila Nemcov na západe.

Britské vojská začali námornú vojnu proti Nemecku.

1915 - vystúpenie Talianska z Trojspolku a pripojenie sa k Dohode. Talianov porazilo Rakúsko-Uhorsko. Rusko po úspechoch na východe muselo ustúpiť pred Nemeckom. Nemci odpovedali na námornú vojnu ponorkovou vojnou, počas ktorej ničili nielen vojenské lode, ale aj civilné.

1916 – najťažšie boje na západnom fronte Somma a Verdun.

1917 – v apríli vstúpili USA do vojny na strane Dohody. Bola to odpoveď na nemeckú ponorkovú vojnu. Vstup USA znamenal obrovský obrat vo vojne. Dovtedy USA na vojne zarábali, ale nezasahovali do bojov. USA prispeli dohodovým mocnostiam, vyčerpaným vojnou zbraňami, potravinami, liekmi a najmä 600 tisíc vojakmi. V Rusku vypukla Veľká októbrová socialistická revolúcia na čele s Leninom, došlo k zvrhnutiu cárizmu a nastoleniu komunistickej diktatúry. Rusi sa rozhodli vojnu ukončiť.

1918 – v marci kapitulovalo Rusko Brest- Litovským mierom a zanikol východný front, dohodové mocnosti postupne porazili Turecko a Rakúsko -Uhorsko a Nemci sa rozhodli kapitulovať.

11.11.1918 skončila 1. svetová vojna porážkou Centrálnych mocností a ich spojencov a víťazstvom dohodových mocností.

Počas vojny zomrel rakúsky cisár František-Jozef I. a jeho nástupcom sa stal prasynovec Karol. Nie však nadlho, pretože Rakúsko-Uhorsko koncom vojny zaniklo. Vznikli nové nástupnícke štáty Rakúsko, Maďarsko, Československo (28.10.1918), Poľsko a Juhoslávia.

Dôsledky vojny:

Vo vojne zomrelo asi 10 000 000 vojakov a 7 000 000 civilistov zranených bolo vyše 20 000 000. Zomierali najmä vojaci, často veľmi mladí. Materiálne škody boli obrovské a azda ešte väčšie boli škody na ľudskej psychike najmä mladej generácie (vo vojne bojoval napríklad aj mladý Adolf Hitler, strojca druhej svetovej vojny).

Straty na životoch vojakov: Nemecko 2 000 000

  • Rusko 1 700 000
  • Francúzsko 1 358 000
  • Rakúsko-Uhorsko 1 200 000
  • Spojené Kráľovstvo 761 213
  • Taliansko 460 000
  • Rumunsko 335 000
  • Turecko 325 000
  • USA 114 095
  • iné 4 460 000

Straty na životoch civilistov:

  • Hlad, choroba a pod. (Belgicko, Rumunsko, Nemecko, Srbsko, Rakúsko, Rusko): 4 642 000
  • námorné a letecké útoky: min. 100 000
  • vyvražďovanie (Arméni, Židia, Sýrčania, Gréci): 4 000 000
  • španielska chrípka: min. 6 000 000

Ďalším dôsledkom bolo oslabenie primátu Európy vo svete, industrializácia niektorých nových krajín (Latinská Amerika, britské domíniá), upevnenie postavenia Japonska v Ázii a Tichomorí a najmä fakt, že USA sa stali veriteľom Európy a potvrdili svoju hospodársku prevahu.

Comment Stream