Kurdi

Kto sú Kurdi

Kurdi sú národ žijúci na blízkom východe v štátoch ako Turecko, Irán, Irak, Sýria a Arménsko. Nemajú vlastné územie, je to najväčší národ na svete bez vlastného štátu. Asi 30-40 miliónov Kurdov žije v oblasti často volaná "Kurdistanu".V minulosti počas režimu Saddáma Husajna môžeme hovoriť o rozsiahlej genocíde, keď sa irackí Kurdi stali obeťou prenasledovania a vyvražďovania. Početná enkláva žije aj v európskych štátoch a v USA. Podľa odhadov z roku 2012 je na svete vyše 30 miliónov Kurdov a sú považovaní za jeden z najväčších národov bez vlastného štátu.

Mapa

-červená farba označuje kde sa Kurdi

Na mape vidno kde žijú.Najviac ich žije v časti Turecka ale aj Iránu a Iraku.

Kurdi to s pomocou koalície dokázali. Vytlačili islamistov z Kobani

Kurdské jednotky vytlačil radikálov z Islamského štátu zo sýrskeho pohraničného mesta Kobani, ktoré bránili už od minulého roka. V rukách Kurdov je podľa sýrskej exilovej organizácie ochrancov ľudských práv najmenej 90 percent mesta, ktoré vlani padlo do rúk islamistov.

Kurdistan

Kurdistan je štát, ktorý sa usilujú vytvoriť a od roku 1985 aj vybojovať Kurdi v Turecku, a ktorý by sa rozprestieral na území terajších jedenástich tureckých provincií, v ktorých žije asi 12 miliónov kurdských obyvateľov.

Kurdistan je zaostalé poľnohospodárske územie. Prevláda tu polokočovné pastierstvo. Pestujú sa obilniny, strukoviny, zemiaky, zelenina, ovocie a tabak. Na druhej strane je tu výrazné nerastné bohatstvo - ťaží sa ropa, stavebné suroviny a rudy neželezných kovov.

V Iraku majú Kurdi od roku 1974 autonómiu. V roku 1992 sa uskutočnili prvé voľby do miestneho kurdského parlamentu. V Turecku sa od roku 1985 kurdská ľavica snaží vytvoriť samostatný Kurdistan a tento proces sprevádzajú ozbrojené nepokoje. Z dôvodu splnenia podmienok na vstup Turecka do EÚ sa v posledných rokoch situácia - inak všestranne utláčaných - Kurdov zmenila k lepšiemu.

Občianská vojna

Iracko-kurdská občianska vojna bol vojenský konflikt, ktorý sa konal medzi súperiacimi kurdskými frakciami v irackom Kurdistane medzi rokom-1990, najmä medzi Vlasteneckého zväzu Kurdistanu a Kurdskej demokratickej strany . V priebehu konfliktu, kurdskej frakcie z Iránu a Turecka, rovnako ako iránskymi, irackými a tureckých síl boli vypracované do boja, s ďalšie účasťou od amerických síl. Medzi 3000 až 5000 bojovníkov a civilistov bolo zabitých v priebehu viac ako troch rokov bojovanie.

Prvá Kurdsko-iracká vojna

Prvá kurdsko-iracká vojna bolo udalosťou iracko-kurdskej konfliktu , trvajúce od roku 1961 až do roku 1970. Boj bol vedený Mustafom Barzánímom , v snahe vytvoriť nezávislý kurdský štát v severnom Iraku. Skrz 1960, povstanie vystupňoval do dlhej vojny, ktorý nedokázal vyriešiť aj cez vnútorné zmeny moci v Iraku. Počas vojny, 80% z irackej armády bol zamestnaný v boji s Kurdmi. Vojna skončila  v roku 1970, čo vedie medzi 75,000  až 105,000 obetí. Rad kurdskej-irackých rokovania nasledoval vojnu v snahe vyriešiť konflikt.

Takto to vypadalo na vojne v tomto roku.

Vlajka

Kurdská vlajka

Kurdská národná vlajka bola prvýkrát predstavená na mierovej konferencii v Paríži roku 1920. Pod touto vlajkou bola zriadená prvá kurdská vláda v exile roku 1927 a do roku 1936 sa stala symbolom Kurdského ozbrojeného odboja. Zástava bola bola prijatá v roku 1946, keď na krátku  dobu vznikla Kurdská demokratická republika. Tzv. slnečnú vlajku prijali všetci Kurdi najrôznejších vrstiev v celom Kurdistanu. Vlajka má byť podľa Kurdov posvätenia krvou všetkých kurdských patriotov, ktorí padli v boji za slobodu v tomto storočí. Kurdská vlajka sa skladá z troch pozdĺžnych pruhu (červený, biely a zelený) a žltého slnečného "kotuču" uprostred.

Názor

Môj názor je aby Kurdi prestali dobíjať mestá a štáty.Možno,ak by boli lepší by im ten štát povolili.Vojnou nič nedokážu iba tak,že niekoľko tisíc nevinných ľudí budú mŕtvy.

Zdroje

Comment Stream